Vášnivo a trpezlivo
Francúzsky filozof Jacques Derrida, ten, ktorý sa nikdy nezmieril so svojou smrteľnosťou, zomrel 8. októbra 2004 vo veku 74 rokov. Nikdy som sa s ním nestretla osobne, veľmi dobre si však pamätám prvé stretnutie s jeho textom. Čítať po prvý raz o „différance“ bolo ako predierať sa labyrintom slov, hlások a viet bez akejkoľvek nádeje dospieť k východu. Bez mapy, bez návodu. Skutočné dobrodružstvo. Ako čitateľ Derridových textov musíte byť trpezlivý. Nikdy vopred neviete, do čoho sa púšťate a ako sa to všetko skončí. A či vôbec. Neraz sa budete vracať do východiskového bodu, aby ste sa nabudúce pustili po inej trase. Cestou vás nebudú viesť pojmy, pretože tie sa v momente, ako ich uchopíte, odrazu stávajú nepojmami, žiaden z objavených významov nebude konečný, smer vášho putovania sa bude meniť s každou zákrutou, šípky budú zavádzajúce a na prvý pohľad známe miesta budú v skutočnosti len simulakrami pôvodného. Ak aj pomocou vlastných úsudkov dospejete na koniec, zistíte, že východ je v skutočnosti len vstupom do ďalšieho labyrintu. Do ďalšej významovej roviny. Ďalšej ne-teórie, ďalšieho ne-pojmu. Ak je labyrint príliš jednoduchý, stáva sa nudným. Ten, kto do bludiska vstupuje, v skutočnosti túži (či už si to pripustí, alebo nie) aspoň trochu sa v ňom stratiť. Zablúdiť. Zatúlať sa. Byť sám so svojím telom a svojimi myšlienkami v neznámom priestore. V kontexte cudzích pojmov. Len vtedy ja hra zaujímavá. Súčasne napínavá a podnecujúca. Vášnivá. Presne také sú texty Jacquesa Derridu. Strácate sa v nich a opäť na chvíľu nachádzate, aby ste odrazu zistili, že viac nie ste blúdiacim, ale tým, kto bludisko vytvára. K tomu by mala inšpirovať každá filozofia. Začať na chodníkoch, ktorými už pred vami ktosi prešiel, aby vás neprebádané húštiny po ich okrajoch zlákali vysekať nové vlastné cesty. Pri zostavovaní tohto čísla sme oslovili tých, ktorí sa Derridovými textami predierajú so spomínanou trpezlivosťou a vášňou. Mnohí z nich už začali budovanie svojho vlastného myšlienkového labyrintu. Svojím textom prispeli Belgičan Michel Lisse, Francúz Jean Maurel, obaja Derridovi priatelia, americký filozof Stephen Hahn (uverejňujeme úryvok z jeho knihy Derrida, ktorá čoskoro vyjde v slovenčine), maďarská profesorka Jolán Orbán, bývalá Derridova študentka, a český filozof Miroslav Petříček, prekladateľ mnohých Derridových textov. Slovenský kontext zastupujú filozofi Martin Muránsky, Peter Michalovič, Ivana Komanická a spisovateľ Peter Macsovszky. Prinášame aj preklad posledného veľkého rozhovoru, ktorý Derrida poskytol pre denník Le Monde. Jacques Derrida bol filozof, ktorý ovplyvnil mnohých a mnohé. A to nielen vo filozofii, ale aj v politike, teológii či etike. Nejeden z jeho textov spôsobil doslova revolúciu, svojimi vyhláseniami vyvolával pobúrenie. Napriek tomu sa viaceré z jeho ne-pojmov stali navždy súčasťou nášho slovníka. A znova, nielen toho filozofického. Derrida nemal strach búrať kánonické, s potešením otváral dávno zabudnuté. Prevracal zatuchnuté, aby aj zdanlivo nespochybniteľné naplnil novým významom.
