Tento rok sa hľadali hodnoty

Je to už trinásť rokov, čo sa Nitra koncom septembra (24. 9. – 29. 9. 2004) stáva takpovediac hlavným mestom divadla na Slovensku. Počas tohto obdobia prešiel festival rôznymi etapami, od ťažkých začiatkov, cez zablokované finančné dotácie ministerstva kultúry SR v nešťastne politických deväťdesiatych rokoch, až po obdobie, keď sa stal uznávaným medzinárodným festivalom. Magická trinástka ukázala v praxi svoju silu, o ktorej sa toľko hovorí v poverách. Pôvodný zámer festivalového tímu rozšíriť festival do Bratislavy a Trnavy z technických príčin stroskotal. Doslova päť minút pred otvorením festivalu štáb zahrnuli katastrofické informácie. Divadlo Komedie z Prahy, ktoré malo hosťovať aj v Bratislave, zrušilo predstavenia. Nitriansky herec I. Vojtech st. zo zdravotných dôvodov nemol stvárniť postavu Vávra v inscenácii DAB Mariša. Ako alternatívny plán bola do programu zaradená najnovšia inscenácia DAB Bezkyslíkovce. Predstavenie Starého divadla Hobit, alebo rozprávanie o hobitovi Bilbovi, sa nekonalo taktiež z technických príčin a na záver „jóboviek“ si tanečník z parížskej tanečnej skupiny Edna zranil nohu a tak do Nitry pricestoval francúzky súbor Skalen. Hlavná myšlienka festivalu - hľadanie hodnôt - zarezonovala tak dominantne, ako s tým nepočítal ani festivalový tím. Prvé festivalové predstavenie činohry SND Arabská noc (R. Schimmelpfennig) v réžii českého režiséra slovenského pôvodu Martina Čičváka vyvolala v publiku aj prvú „Standing ovation“. Arabská noc už po premiére v SND, čo bola aj slovenská premiéra Schimmelpfennigovho textu, mala mimoriadne priaznivé ohlasy divadelných kritikov. Okrem pozitívnych reakcií si Arabská noc odniesla cenu Dosky za najlepšiu inscenáciu a réžiu sezóny 2003/2004. „Arabská noc je veľmi pôvabné predstavenie, ktorého forma výrazným spôsobom napĺńa text a jeho poetiku. Inscenačná forma, kompozícia pôsobila uceleným dojmom. Považujem toto predstavenie za dobre zvládnuté, kultúrne divadlo. Arabská noc je komunikatívne dielo, napriek tomu, že je založené na texte,“ tesne po predstavení v Nitre pre festník (festník Div. Nit. č.2) povedal poľský teatrológ Tomasz Kubikowski. Po úspešnom uvedení jednoaktoviek Helverova noc a Oscar a Ruth, súčasného poľského dramatika J. Swierscza (pseudonym I. Vilqist) v Štátnom divadle v Košiciach, dramaturgia Divadla Andreja Bagara v Nitre zaradila do svojho repertoáru Vilqistove Bezkyslíkovce (réžia S. Sprušanský), do festivalového programu boli zaradené, ako náhradné predstavenie zrušenej Marišy. Španielske performance protestujúce proti konzumu Španielsky režisér Roderigo García a divadlo La Carnicería prišli na festival s performance, ktorá konzervatívnu časť publika šokovala a pobúrila. Príbeh Ronalda, klauna od McDonalda bolo netradičné, drsné predstavenie. García potraviny, ktoré veľké hypermarkety používajú ako svoje výrobky, symbol konzumného a globalizačného sveta, využil ako výtvarný doplnok. Zasypával nimi polonahých hercov, symbolický obraz konzumu vedome pestovaný ľuďmi. Španieli reagovali aj na momentálne najháklivejšie politické témy, ako aktivity USA v zahraničí a terorizmus. Predstavenie sa nedržalo pevného textu, herci mali v priestore slobodu a vhodné podmienky na improvizáciu. Autenticky predviedli portrét dnešného bežného (nielen) Madridčana a dôsledky globalizácie. Rolandovi, ktorý pracuje v reštaurácii McDonald – znaku globalizácie – a živí sa ako jeho maskot, dni strávené v práci znechucuje životný štýl zákazníkov reštaurácie. Záplavu konzumom a pocit hnusu z neho Španieli vyjadrili priamo a konkrétne, do hracieho priestoru sa začalo sypať množstvo mäsa, granúl pre psov a lacných nápojov z hypermarketov. Počas celého predstavenia sa z reproduktorov neustále opakovali reklamné slogany, ktoré prezentovali slovenské komerčné kapely, veľké obchodné značky a mená politikov. Paradoxom bolo, že tento protest proti súčastnému, komerčnému životnému štýlu vyjadrili na nitrianskom výstavisku Agrokomplex, kde sa pravidelne konajú veľtrhy veľkých kapitalistických firiem. Umiestnenie performance do tohto priestoru zvýraznilo veci, proti ktorým Španieli protestovali. Divadlo La Carnicería zaznamenalo úspech na festivaloch ako F.I.N.D.4 v Berlíne, či na festivale v Avignone. Slovenské publikum predstavenie prijalo s rozpakmi a väčšinou negatívnymi reakciami. A čo bolo ďalej ? Legendárne nemecké divadlo Volksbühne z Berlína uviedlo Koltésovu hru Boj černocha so psami. Dej hry sa odohráva na neznámom mieste v Afrike. Krásna Parížanka sa chce vydať za stavbyvedúceho a preto prichádza do tábora stráženého miestnymi obyvateľmi. Prichádza správa, že robotník na stavbe zabil černocha. Napätie medzi rasami sa začína stupňovať. Počas celého predstavenia na scénu padali farebné konflety, ktoré dostávali v každom obraze iný význam, raz to boli krásne kvety, neskôr nepríjemý hmyz, chvíľu pripomínali dážď, neskôr ohňostroj. Jednoduchosť a výtvarnosť scény odľahčili depresívny Koltésov text. „Koltésove texty považujem za veľmi pochmúrne. Bolo pre mňa potešením sledovať to, čo bolo doplnené k pôvodnému textu hercami a režisérom. Toto nebol Koltés a to mi imponovalo. Myslím, že presne vystihli problém Afriky a zároveň postoj k nej,“ reakcia Iana Herberta, teatrológa z Veľká Británia (festník č. 5). Krétakőr, v slovenskom preklade kriedový kruh. Nie je náhoda, že názov divadla sa podobá Brechtovej hre. Režisér Árpád Schilling je v Maďarsku známy tým, že uvádza najmä Brechta. Do Nitry však priniesol hru od evidentne rozdielneho autora - A. P. Čechova – a jeho najznámejšiu hru Čajka. Budapeštianska Čajka sa od ostatných predstavení líšila najmä tým, že nevyužívala javisko, ale múzeum (v Nitre to bolo Ponitrianske múzeum), čo umožnilo bezprostredný, úprimný kontakt herca s divákom. Sám Schilling priznáva, že Čechova považuje za „najlepšieho dramatika a Čajku za jeho najlepšie dielo“. Čechovovský blok na festivale uzatvára rumunské divadlo Andrei Muresanu zo Sfant Gheorghe, ktoré hralo Tri sestry. Teatr.doc z Moskvy ruská kritika označila ako „najmodernejšie divadlo v Moskve“. Ivan Vyrypajev, autor uvádzanej hry Kyslík, tiež herec (v inscenácii si zahral postavu Sašu) vypovedá o súčasnej spoločenskej kríze v Rusku. Inscenácia trvá menej ako hodinu. Desať príbehov, ktoré sú prepojené s desiatimi božími prikázaniami je odrapovaných, alebo odspievaných v ruskom DJ bare. Členovia súboru tento spôsob prejavu nazývajú „verbálnou technikou“. Ich témy sa nevyhli ani najaktuálnejším problémom v dnešnom Rusku – terorizmu. Jedno z najvýznamnejších poľských divadiel Stary Teatr v Krakove na festivale hosťovalo s inscenáciou v réžii Pawla Miskiewica Nevina (D. Loher). Osudy ľudí, ktoré prežívajú životnú krízu pripomínajú sitcom, až na záver si divák uvedomí, že sa smial na ľudskej tragédii. I keď témy, ako hľadanie zmyslu života a večná nespokojnosť často pôsobia komicky aj v bežnom živote. Tohoročná Divadelná Nitra napriek náročným technickým a organizačným komplikáciám okrem iného ponúkla možnosť konfrontácie a priestor pre divadelnú diskusiu. Autor je študent divadelnej vedy