Reklama
Reklama

Americký mesiac predvolebných debát

Predvolebná kampaň beží za Veľkou mlákou už od februára. Nič sa však nevyrovná tomu, keď sa konečne hlavní súperi objavia v priamom debatnom súboji na televíznych obrazovkách.
Počet zobrazení: 608

Predvolebná kampaň beží za Veľkou mlákou už od februára. Nič sa však nevyrovná tomu, keď sa konečne hlavní súperi objavia v priamom debatnom súboji na televíznych obrazovkách. Tento rok musíme, žiaľ, konštatovať zredukovanie súboja niekoľkých – minimálne troch - na duel dvojice Bush-Kerry. Pri preberaní amerického modelu demokracie na Východe a Juhu sa v mnohých krajinách prezentuje systém dvoch etablovaných veľkých strán za optimálny. Viažu na seba umiernenú väčšinu voličov inklinujúcich k politickému stredu a v rámci neho prikláňajúcich sa viac doľava alebo viac doprava. V USA tých prvých vraj ošetria demokrati a tých druhých republikáni. Je to prosté a prehľadné. V časoch pokoja a hospodárskej prosperity je takáto idylická úhľadnosť namieste. Napriek tomu sa v amerických predvolebných TV besedách dostávajú na obrazovku aj tretí kandidáti. Američania si ešte pamätajú nezávislého a charizmatického miliardára Rossa Perrota, ktorý vo voľbách v roku 1992 pritiahol 19 % hlasov. Horlil okrem iného proti podpísaniu dohody o Severoamerickej zóne voľného obchodu (NAFTA), ktorú presadzoval Bush senior a nekritizoval jeho demokratický protikandidát Bill Clinton. V roku 1996 sa obe nosné strany na Perrota pripravili, ale aj tak si ukrojil 8 % voličských hlasov. Pred štyrmi rokmi sa na TV debatách zúčastnil ako tretí Ralph Nader zastupujúci Stranu Zelených. Tento právnik zviedol víťazné súboje s veľkými korporáciami a vysúdil sebe i svojim klientom milióny dolárov. Dôležité však je, že pred štyrmi rokmi pranieroval v TV debatách prehlbujúcu sa moc korporácii a iluzórnosť dvoch korporáciami sponzorovaných strán. Jeho argumenty si vypočuli desiatky miliónov televíznych divákov a mohli sa nad nimi aspoň na chvíľu zamyslieť. Presvedčil len tri percentá voličov, ale privolal na seba hnev demokratov, ktorým ubral hlasy a pripravil ich kandidáta o vstup do Bieleho domu. Dodnes mu to nemôžu zabudnúť. Prečo sa jeho účasti na TV debatách nedovolávali tento rok republikáni, keď vedeli, že by aj tentoraz ochudobnil Kerryho o nejaké to percento hlasov, nie je úplne jasné. Isté však je, že Nader by pôsobil príliš rušivo, pretože by chcel pozametať pod kobercami, ktoré nedvíhajú ani republikáni, ani demokrati. Stranícke špičky oboch táborov sa podriaďujú mantre, že ich krajina sa nachádza vo vojnovom stave so svetovým terorizmom. Neskrotný Nader by síce bodoval na úkor demokratov, ale jeho zahryznutia do tabuizovaných tém by Busha mohli priviesť do príliš prekérnych situácií. Mohol by ustrnúť a koktať ešte častejšie ako v dialógu s Kerrym. To už bilancujeme Kerryho prvý TV duel s Bushom, v ktorom sa prejavil súčasný prezident miestami nervózne a neisto. Ralph Nader by mohol vniesť do besied nové impulzy. Zo strany Kerryho takéto nebezpečenstvo nehrozilo. Aj liberálni demokrati, medzi ktorých republikáni zaraďujú prominentných umelcov a hollywoodskych hercov disponujúcich nesmiernym vplyvom na verejnú mienku, sa postavili Naderovi chrbtom. Poukazovali na jeho nezvoliteľnosť za prezidenta a na potrebu zjednotiť sa za Kerrym ako jediným mužom schopným poraziť Busha. Mnohí chcú veriť, že massachussettský senátor by mohol napraviť škody spôsobené Bushovým tri roky trvajúcim medzinárodným avanturizmom. Tento výraz je možno pre milióny Američanov ešte stále priostrý, ale už nie taký nevysloviteľný a poburujúci ako pred troma rokmi, keď sa vystrašene a bezvýhradne postavili za všetky Bushove kroky na svetovej aréne. Nedotknuteľnosť prezidenta bojujúceho za obranu Ameriky pred terorizmom trvala dva roky, ale tento rok začala praskať vo švíkoch. Kritizovanie prezidentových postupov vo svete prestáva byť šmahom ruky biľagované ako zradcovské a nepatriotické. Amerika sa preberá z nemého ohúrenia. Kŕčovitosť poľavuje a ľudia otvárajú oči. Aj samotný prezident a jeho ministri obrany a zahraničných vecí ustupujú pod ťarchou odhalení. Stále je to však iba začiatok pohybu sebaspytovania vo vlastných radoch, aké naposledy Američania prežívali pri vnútornom vyrovnávaní sa s vojnou vo Vietname. K otvorenej verejnej diskusii majú voliči ešte ďaleko. Vnútorné zábrany pretrvávajú aj vďaka svetovému terorizmu, ktorý je reálny a silnejúci, pretože sa neriešia jeho príčiny. Kerry si pred troma desaťročiami získal pozornosť verejnosti ako vietnamský veterán kritizujúci politiku svojej krajiny. Jeho súčasná rétorika je však iná. Ako bývalý vojnový námorník vie, že medzinárodnopolitický kurz, na ktorom sa plavia súčasné Spojené štáty, nemožno okamžite zvrátiť o 180 stupňov. Ako veliteľ bojového člna predvádzal vo vietnamských vodách prudké manévre, ktorými prekvapoval nepriateľov a zachraňoval životy spolubojovníkov. Aký odvážny by bol v Bielom dome po 35 rokoch, je otázne. Bush v TV debate prezentoval svoj hlavný klad v tom, že je predvídateľný. Kerry vraj mení názory, keď v Senáte hlasoval pre inváziu do Iraku a teraz ju napáda. Pomohla by Amerike i svetu počas ďalších štyroch rokov Bushova doterajšia principiálnosť? Autor je analytik medzinárodných vzťahov

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama