Pilier sa rúca – riešenie?

Cez víkend posedávalo na oboch brehoch Dunaja niekoľko stoviek nadšencov s ďalekohľadmi a fotoaparátmi, sledujúc dlhoočakávané a svetovo unikátne otáčanie piateho dunajského mosta. Objektívy ostrili, statívy občas padali, na petržalskej strane dul chladný vietor, na brehu Starého Mesta pripekalo.
Počet zobrazení: 984

Cez víkend posedávalo na oboch brehoch Dunaja niekoľko stoviek nadšencov s ďalekohľadmi a fotoaparátmi, sledujúc dlhoočakávané a svetovo unikátne otáčanie piateho dunajského mosta. Objektívy ostrili, statívy občas padali, na petržalskej strane dul chladný vietor, na brehu Starého Mesta pripekalo. V pondelok práce na obrovskej oceľovej konštrukcii pokračovali. Šťastlivci, ktorí nemuseli do práce, vysedávali na brehoch ďalej. A za ich chrbtami, najskôr nenápadne, osamote, neskôr v skupinkách, popoludní už v davoch, začínali po Šafárikovom námestí prúdiť študenti filozofickej a právnickej fakulty, vstupovať do brán svojich alma mater, (ne)trpezlivo očakávajúc, čo (ne)nového prinesie začiatok semestra. Prekoná slovenské školstvo už konečne svoje pomyselné riečne koryto a priblíži sa svojou úrovňou aspoň na pár (kilo)metrov k brehu západných kultúr? Vráťme sa však k piatemu mostu. Čo a kto stojí za jeho súčasnou slávou? Profesionalita a vytrvalosť, a teda – profesionáli a vytrvalci. Pred mesiacmi sa zišiel tím odborníkov, ľudia, ktorí vedeli, čo chcú, do čoho idú a ako to dosiahnu. Stanovili si cieľ, určili podmienky, každý si vzal na plecia svoj kus zodpovednosti a začalo sa „makať“. A teraz školstvo. Prečo prestíž našich univerzít upadá? Pretože na naplánovanie kvalitnej reformy chýbajú znalci, tím, ktorý by bol kompaktný po všetkých stránkach. Nedávne výsledky štúdie OECD opäť ukázali, ako nízko si Slovensko cení vzdelanie. Či už základné, stredoškolské alebo vysokoškolské. Kým ostatné kritizované štáty sa nad svojou alarmujúcou situáciou aspoň zamýšľajú, na Slovensku tie hrozivé čísla žiadnu búrlivú diskusiu nevyvolali. Azda len v radoch tých, ktorí ju sami aj tak nevyriešia. My sme si však už zvykli, že ministri školstva prilietajú do svojich úradov ako lastovičky do teplých krajín – pár mesiacov sa ohrejú na slnku a opäť naspäť do zimy. Zabúdajú však, že už po ceste je potrebné chystať plán, ako tých pár letných chvíľ stráviť. Aby nakoniec neostal len premárnený čas. Navyše, naši ministri volia skôr individuálne „lety“, skupinová cesta im príliš nevonia. Pár verných ich ochráni pred prípadnými problémami, s väčšími nehodami nerátajú. Sebavedomie im nechýba, dôležitejšia je však neraz rozvážnosť. Vedieť ísť do rizika, ale bezpečne. Preplavenie mostu Košická z jedného brehu na druhý malo len jeden pokus. Risk bol teda veľký a odvaha potrebná. Organizácia práce všetkých zúčastnených však bola na takej vysokej odbornej úrovni, že aj v prípade problému bolo okamžite pripravené náhradné riešenie. Tisíce výpočtov, nekonečné množstvo diskusií. V školstve, zdá sa, profesionalita bude ešte nejaký ten čas absentovať. O organizácii ani nehovoriac. A bude treba určite veľa debát a najmä veľa popálení na to, aby sa našiel ten správny architekt, spoľahlivý stavbyvedúci, dôveryhodní inžinieri. Študentom zatiaľ neostáva iné len byť neorganizovanými robotníkmi, ktorých námietky a túžby sa zväčša stratia v hluku zbíjačky, čo dostali do rúk od svojich nadriadených. Len aby tá zbíjačka nerozbila i ten posledný pilier, ktorý slovenský školský systém drží zatiaľ ako tak nad vodou...potom už totiž nebude čo na tú lepšiu stranu rieky preklenúť.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984