Prechádza lesom Garyho P. Radforda

Gary P. Radford sa rozhodol, že bude nie len písať o Umbertovi Ecovi, ale že bude písať podľa teórie Umberta Eca. Ak teda Eco hovorí, že čitateľovi sa neprihovára autor, ale samotný text, Radford sa podľa toho správa: „Milý čitateľ, vitaj v texte o Umbertovi Ecovi.
Počet zobrazení: 1119
16_eco-m.jpg

Gary P. Radford: Eco. Albert Marenčin – Vydavateľstvo PT, Bratislava 2004, 112 s., 199 Sk Gary P. Radford sa rozhodol, že bude nie len písať o Umbertovi Ecovi, ale že bude písať podľa teórie Umberta Eca. Ak teda Eco hovorí, že čitateľovi sa neprihovára autor, ale samotný text, Radford sa podľa toho správa: „Milý čitateľ, vitaj v texte o Umbertovi Ecovi. Dovoľ, aby som sa ti predstavil. Som, pochopiteľne, text, ktorý práve čítaš.“ (8) Umberto Eco prirovnáva text k lesu, v ktorom je množstvo ciest, žiaden vopred daný smer, a tým aj nekonečný počet možností a rozhodnutí, kadiaľ sa vybrať. Môžeme zvoliť šípkami vyznačenú trasu, alebo sa odvážne pustiť pomedzi stromy, nevyšliapanými cestami. Môžeme sa len tak bezcieľne túlať, ak aj máme istú predstavu, kam smerujeme, nevieme, ako ta dôjdeme. Po ceste sa môže stať všeličo, na konci sa nám počiatočné rozhodnutie vôbec nemusí zdať to správne. Eco nahovára čitateľa na hru s textom. Nechce, aby bolo čítanie čistým a nezáživným „dekódovaním“. Podľa neho je interpretácia niečím viac než len priraďovaním významov istým znakom. Pre Eca je interpretácia procesom invencie, imaginácie a inferencie (84). V snahe nasmerovať čitateľa k hre, volí Eco rozličné literárne žánre. Na možnosti hry sa snaží poukázať v teoretických prácach, praktizuje ich vo svojich románoch. Zámerne využíva detektívny žáner na to, aby ukázal, že usporiadanie znakov nevedie k jedinej správnej odpovedi, ale k mnohým potenciálnym odpovediam a pravdám. (86) Snaží sa dokázať, že stopy možno usporiadať rôzne a každé usporiadanie nás dovedie k inému výsledku. Neexistuje jeden absolútny záver. Ten, kto vládne, nie je ani autor, ani čitateľ, iba text. Na počiatku je, samozrejme, tvorivý proces utvárania textu. A autor, pochopiteľne, píše pre čitateľa. Vysníva si modelového čitateľa, vedie s ním v čase vznikania textu dialóg. Akého modelového čitateľa si Eco želal pri písaní Mena ruže? Celkom iste spoločníka, ktorý by hral moju hru. Chcel som sa stať dôsledne stredovekým, žiť v stredoveku ako vo svojich časoch (a naopak). Súčasne som si však zo všetkých síl želal čitateľa, ktorý by sa po prekonaní uvádzacej fázy stal mojou korisťou, vlastne korisťou textu, a ktorý by si myslel, že si želá iba to, čo mu text ponúka. (Eco: Meno ruže - Poznámky k Menu ruže. Slovart, 2000) Eco hovorí, že akonáhle je text dopísaný, autor by mohol pokojne zomrieť. Text ďalej žije sám. Nadväzuje dialóg nie len s čitateľom, ale aj so všetkými pred ním napísanými textami. Vytvára si vlastného modelového čitateľa, ktorý by mal rozoznať jeho pravidlá. A podľa nich aj hrať. Čitateľ pristupuje k textu s istou znalosťou slovnej zásoby, súborom gramatických pravidiel, istými kultúrnymi poznatkami a konvenciami, prichádza s kontextom iných prečítaných textov, a to všetko vytvára rámec, z ktorého má interpretovať nový text. Práve vymenované tvorí podľa Eca tzv. encyklopédiu, ktorú možno chápať aj ako určitú jazykovú a kultúrnu kompetenciu, používanú čitateľom počas procesu interpretácie. Význam nie je v texte a nie je ani v čitateľovi, ale je až vo vzájomnom stretnutí primeraných domnienok a kompetencií textu a jeho čitateľa. (22) Gary P. Radford, ako som v úvode spomínala, sa snaží „hrať“ podľa Ecovho odporúčania. Uvedomuje si nadvládu diela nad sebou samým, vie, že on ako autor je pre text len prostriedkom jeho zrodu. Eco hovorí, že každý text ponúka niekoľko interpretácií. Radford svoj text chápe takisto ako otvorené dielo, ktorého cesta sa nekončí ani dopísaním ani dočítaním posledného riadku. Radfordov text nás prevádza viacerými Ecovými teoretickými myšlienkami - jeho teóriou utvárania znakov, teóriou otvoreného diela, procesom neohraničenej semiózy, teóriou komunikácie, už spomínaným chápaním textu... Je taktiež sieťou iných textov, najmä citátov z Ecových kníh, ktoré nielen potvrdzujú Radfordove tvrdenia, ale sú aj ďalším dôkazom otvorenosti textu, dôkazom toho, že tak ako sa Meno ruže mohlo ocitnúť v texte Gary P. Radforda, tak sa aj Radfordov ECO môže ocitnúť v ďalších, zatiaľ neznámych kontextoch a konotáciách. A to je aj jedno z Radfordových prianí. Aby jeho text provokoval vznik ďalších textov, aby povedzme podnietil čitateľa bližšie sa zoznámiť s Umbertom Ecom, nielen ako autorom svetoznámej knihy Meno ruže, ale aj ako semiotikom či estetikom. Text Garyho P. Radforda je naozaj len úvodom do diela a myslenia Umberta Eca. Mnohé problémy a pojmy sú možno predstavené jednoduchšie, než v skutočnosti sú, avšak ako základný vstup postačia. Navyše text hovorí k čitateľovi spôsobom, ktorý podnieti hlbší záujem o skúmanie a ponorenie sa do Ecovho diela. A to by určite malo byť ambíciou každého úvodu. Treba teda pozbierať odvahu a pustiť sa do lesa. Do lesa Garyho P. Radforda, no najmä do toho Ecovho. Pokojne aj potme a ktoroukoľvek cestou...

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984