Osudová, alebo osudná téma?

Zamestnáme predavača k teplému pultu, podmienka: práca s PC. Tak už je to tu! Práca s osobným počítačom sa stala podmienkou na prácu v lahôdkach pri obsluhe zákazníkov. Kto ju v Bratislave neovláda, vypadáva z kola von.
Počet zobrazení: 2950

Zamestnáme predavača k teplému pultu, podmienka: práca s PC. Tak už je to tu! Práca s osobným počítačom sa stala podmienkou na prácu v lahôdkach pri obsluhe zákazníkov. Kto ju v Bratislave neovláda, vypadáva z kola von. V hlavnom meste je nezamestnanosť niekoľkonásobne nižšia ako v najzaostalejších regiónoch, a preto mnohí politici odporúčajú: „sťahujte sa za prácou“. Aj keď zabudneme na to, že presťahovanie celej rodiny nie je obľúbeným riešením, náklady na sťahovanie, ako aj na nový začiatok v omnoho drahšom meste, akým je napríklad Bratislava, môžu byť neprekonateľné. Na byt môže priemerný človek zabudnúť, no a ubytovňa nemôže byť dlhodobým riešením. Dochádzanie za prácou sa takisto sťažilo, napriek tomu, že mobilita práce bola jednou z programových téz momentálnej garnitúry. Ale ceny cestovného sa takisto niekoľkonásobne zvýšili, a tak každodenná „doprava za chlebom“ sa nekoná. Chýba infraštruktúra, vlaky sú pomalé a drahé a o autobusovej doprave nehodno ani hovoriť. Toto sú prvé problémy so zamestnávaním v našej krajine. Hlavným problémom sa aj napriek uvedenému stáva kvalifikácia pracovnej sily. Nehovorím o vyše 15 000 ľudí v aktívnom veku, ktorí nemajú dokončené základné vzdelanie, ale aj o tých, ktorí majú strednú školu s maturitou. Konkurencieschopnosť krajiny, o ktorej neustále počúvame v súvislosti s daňami, sa nemeria len ich výškou, ale aj schopnosťou ponúknuť zamestnávateľovi kvalitných ľudí schopných komunikovať v cudzej reči a s počítačom. Dnes sme na tom však žalostne slabo. V turistických oblastiach nevedia bankoví pracovníci komunikovať anglicky a vzdelanie v informačných technológiách má stále málo ľudí. Preto aj napriek výzvam pravicovej vlády, aby sa ľudia presťahovali za prácou, je dosť otázne, či majú všetci potrebnú kvalifikáciu čo i len na obsluhu v bufete. Je možné, že sa to netýka všetkých zamestnaní, ale určite ide o trend, ktorý sa o pár rokov môže stať pravidlom. V minulom Slove Milan Ištván z Partnerstiev pre prosperitu povedal, že informatizácia je o produkcii s vyššou pridanou hodnotou. Treba teda informatizovať regióny. Otázkou len je, že kto? V prvom rade určite verejná správa, lebo aj o tom je vzdelanostná ekonomika, o ktorej reformátori rozprávajú, ale ju nerobia. Ak však aj súkromný sektor chce mať nielen kvalifikovaných zamestnancov, ale i kúpnu silu, potrebuje, aby obyvateľstvo zarábalo, resp. bolo zamestnané aj po splnení podmienok na prácu s PC. Preto je iniciatíva nemeckého vlastníka slovenských monopolných telekomunikácií zabezpečiť počítače do škôl rozumnou, no nie iba altruistickou vecou. Podobne rozmýšľajú aj veľké firmy pracujúce s informačnými technológiami. Vedia, že informatizácia biznisu a spoločnosti je dobrá nielen pre krajinu, ale hlavne pre nich. Čo im v žiadnom prípade netreba zazlievať. Na konferencii o informatizácii spoločnosti organizovanej pre podnikateľské prostredie výstižne pomenovala problematiku Jarmila Melichárková, šéfka slovenskej IT spoločnosti Softip. „Informatizácia je fenomén, ktorý sa pre nás, ľudí z branže v tom najširšom zmysle slova, stal osudovou témou.“ Aby sa však táto téma nestala Slovensku a jeho obyvateľom osudnou...

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984