Falošný patriotizmus
Národniarske až nacionalistické vášne sú neoddeliteľnou súčasťou politického aj spoločenského života našej krajiny. Máme tu svoje trápne stálice Slotu a Duraya. Sú však folklórom, a preto ich už takmer nikto neberie vážne. Existujú však aj iné, nazvime ich falošné nacionalizmy, ktoré sú pravdepodobne ešte horšie ako tie prvé. Využívajú patriotistické vášne na to, aby presadili svoj záujem alebo posilnili svoju pozíciu. Len posledný mesiac sme kvázinacionalizmy zažili dva. Prvý v podaní strany Smer, ktorá si musí vždy "posilniť svoj národný pilier" v momente, keď sa pohne čo len lístoček na tzv. iredentistickom strome. Som presvedčený, že členovia a orgány tejto strany vedia, že Slovensku nehrozí odtrhnutie či rozpad kvôli aktivite Edit Bauerovej v Európskom parlamente, ani kvôli údajnému vplyvu expremiéra Orbána na SMK. Radi však takéto argumenty používajú, lebo aj to patrí k rozcvičkám na parlamentnú jeseň. Vie, že to zapôsobí. Na určitú časť voličov určite. Najmä keď si všimneme skladbu potenciálneho voličstva Smeru. Sú to mladí, často nedisciplinovaní voliči. Fico potrebujú staviť na stabilitu, a tak na túto neúprimnú vlasteneckú strunu láka starších, s predvojnovou pamäťou. Teda Smer v skutočnosti nereaguje na signály zo strany SMK kvôli tomu, že by to bola najdôležitejšia zložka ich záujmu. Berme to ako pozvánku voličom HZDS na "prestup". Povedzme si ešte, na aké veci najsilnejší opozičný subjekt reagoval? Na ponosy poslankyne Edit Bauerovej "pred celou Európou", že poslanci menšín nemôžu používať svoj materinský jazyk na zasadnutiach parlamentu. A nie je to pravda, že nemôžu? Je. Smiešne mečiarovsko-gašparovičovské obmedzenie, ktoré v drvivej väčšine nikto nevyužíval, ale bolo aspoň symbolickým vyjadrením rovnosti prístupu k výkonu politickej moci. Zostáva len odporučiť obom subjektom, aby hľadali (aj spoločné) riešenia na zlepšenie zamestnanosti a životnej úrovne v sociálne neutešenom južnom regióne. Iba tak by boli vlastenectvo Smeru a lokálpatriotizmus SMK opodstatnené. Druhou líniou falošného patriotizmu je snaha niektorých konzervatívnych a neoliberálnych kruhov odmietnuť návrh novej Európskej ústavy. Vraj ohrozuje suverenitu Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach. Dodajme, že jedným vadí najmä potenciálne obmedzovanie a zasahovanie v kultúrnej oblasti, druhým zase "protireformnosť" EÚ. Mládežníci pravicových KDH, DS a OKS, ako aj ideologicky vyprofilovaná nadácia F. A. Hayeka sa boja, že sa o nás bude rozhodovať metódou "o nás bez nás". Takéto klišé argumenty boli už v našich končinách úspešne testované a v niektorých kruhoch majú šancu na úspech. Práve tam, kde uverili vo svoju výnimočnosť a slovenské reformy pokladajú za posolstvá prozreteľnosti. A tak nám formulka "svoje si nedáme, cudzie nechceme" zakotvila aj v prostredí niekdajšej "otvorenej spoločnosti". Škoda len, že podobne precízne sa nekontrolovali aj "odporúčania" Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky, ktoré nám už dlhšie a "úspešne" plánujú ekonomiku. Nuž, falošné patriotizmy tejto krajine nepomôžu, práve tak ako ani trápne nacionalizmy.
