Panské huncútstvo ako veda

Politická veda v našom priestore sa po nesmelých začiatkoch etablovala koncom šesťdesiatych rokov na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, a potom definitívne po roku 1989. Jedným z účastníkov tohto procesu bol (a aj je) doc. PhDr. Jozef Lysý, CSc., ktorého čitatelia poznajú zo stránok Slova ako erudovaného a plodného autora.
Počet zobrazení: 3357
17_juza-m.jpg

Politická veda v našom priestore sa po nesmelých začiatkoch etablovala koncom šesťdesiatych rokov na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, a potom definitívne po roku 1989. Jedným z účastníkov tohto procesu bol (a aj je) doc. PhDr. Jozef Lysý, CSc., ktorého čitatelia poznajú zo stránok Slova ako erudovaného a plodného autora. Vo svojej najnovšej práci – učebnici – „Úvod do politickej vedy“ (Pedagogická fakulta UK, Bratislava 2004) ako obyčajne v rámci stručnosti a jasnosti ponúka vedeckú precíznosť. Prakticky tak potvrdzuje, že kto píše precízne, nemusí písať nudne. Autor nie je spútaný žiadnou ohraničujúcou schémou. V siedmych kapitolách prevedie čitateľa od úvodu do problému politickej vedy a politiky, cez politické vzťahy až k politickému systému a politickým stranám a hnutiam. Potom cez politické ideológie, súvzťažnosť morálky a politiky až k demokracii, kde nechýba moja obľúbená polyarchia. Kniha je užitočným sprievodcom pre verejnosť a náhodných záujemcov o politickú vedu a je dobre, že jej ouvertúrou je vymedzenie pojmu. Politickú vedu vymedzilo Medzinárodné združenie pre politické vedy (IPSA) ešte v roku 1948 nasledovne: 1. politická teória (politická teória a dejiny ideí); 2. politické inštitúcie (ústava, regionálna a mestská správa, verejná administratíva, ekonomické a sociálne funkcie správy, porovnávacie štúdium politických inštitúcií); 3. strany, skupiny a verejná mienka (politické strany, skupiny a asociácie, účasť občanov na riadení a administratíve, verejná mienka); 4. medzinárodné vzťahy (medzinárodná politika, politika a medzinárodné organizácie, medzinárodné právo). Skúsený pedagóg nezabúda upozorniť čitateľa, že pojem politika patrí v bežnej reči k najpoužívanejším. Nie vždy sa však pozastavíme nad jeho významom. Najčastejšie sa ňou rozumie umenie riešiť, alebo pomáhať riešiť konflikty. Samozrejme to neznamená, že nemožno hľadať aj iné definície. Stratégia rozvinutia témy je neohraničená. Niektoré ambiciózne politické teórie pretendujú na vysvetlenie toho, ako funguje politický svet, ako v tomto svete dochádza k zmenám (vrátane historických), ale aj na to, aby odhalili ich smerovanie. Takým je napríklad v práci spomenutý marxizmus, ale aj čiastočne liberalizmus a konzervativizmus. Pestrosť foriem a dynamika sú charakteristickými črtami politického poznania minulého a začiatku tohto storočia. V zásade tieto faktory ohraničili (ak sa tak dá povedať) špecifikum štúdia politických vied. Politická veda je v súčasnosti podrobne rozpracovaná sociálna veda s integratívnym charakterom. Skúma politiku v celej jej rozmanitosti, hľadá nevyhnutné a možné, skúma zákonitosti organizovanej spoločnosti a podieľa sa na zvládaní spoločenských konfliktov a hľadaní spoločenského konsenzu. Systematiku politickej vedy dopĺňajú metódy. Základnou metodologickou otázkou je, či má politická veda nejakú špecifickú metódu. Metodológia politickej vedy je súčasťou spoločenskovednej, všeobecnejšej metodológie. Z hľadiska uvedených teoretických prístupov však platí, že existuje určitý vzťah medzi metódou a daným teoretickým prístupom. Príčinou rozdielov v odpovediach na túto otázku však môžu byť odlišnosti v samom poňatí metódy. Sama idea progresu je trochu potlačená pod vplyvom dramatických udalostí najmä 20. storočia a začiatku 21. storočia (ide o expanziu terorizmu). Jednako tento duch je prítomný v mnohých teoretických konštrukciách. Nielen v politickej vede. Nie je náhoda, že kategória „modernizácia“ sa veľmi často všeobecne využíva aj v sociálnych vedách. Politická veda, ktorá by nevyužívala poznatky filozofie, kultúrnej antropológie, psychológie... by sa varila vo vlastnej šťave, nemala by žiadne perspektívy a modernizácia by sa jej netýkala. Teória je potrebná pri identifikovaní politických a historických premien. Čo je vlastne hnacím motorom týchto premien? Ekonomický alebo politický vývoj, revolúcie alebo reformy, činnosť jednotlivcov alebo pohyby más. Jeden faktor, alebo skupiny rôznych faktorov... Pri pozornom čítaní možno nájsť náznaky odpovedí na tieto otázky. Nakoniec ide o knihu, ktorú je možné zaradiť do skupiny publikácií, cieľom ktorých je, aby čitateľ získal orientáciu, kde sa vlastne nachádza a kam chce ísť. Kniha pulzuje demokraciou, tak ako Chomského záver: „...demokracia je vtedy, keď má verejnosť prostriedky, aby sa zúčastňovala významným spôsobom na riadení svojich vlastných záležitostí a informačné prostriedky sú verejne prístupné a slobodné. Práca docenta J. Lysého je verejne dostupná a prístupná. Priatelia, čítajme ju! Autor je diplomat (Jozef Lysý: Úvod do politickej vedy. Pedagogická fakulta UK, Bratislava 2004)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984