Ad: Robert Fico: Kope ľavicový týždenník za M. Dzurindu? SLOVO 26/2004

Kto za koho kope? 1. Nie som si istý, či ktokoľvek môže volebný výsledok vo voľbách do EP označiť za úspech pri danej účasti. Čiže prehrali všetci, vrátane Smeru. Mobilizačná kampaň Smeru sa ukázala ako neúspešná (na rozdiel od prezidentských volieb).
Počet zobrazení: 1544
10_karikatura-m.jpg

Kto za koho kope? 1. Nie som si istý, či ktokoľvek môže volebný výsledok vo voľbách do EP označiť za úspech pri danej účasti. Čiže prehrali všetci, vrátane Smeru. Mobilizačná kampaň Smeru sa ukázala ako neúspešná (na rozdiel od prezidentských volieb). 2. Po voľbách 2002 sa Smer chystal na vstup do vlády. V opozícii sa neocitol z vlastného rozhodnutia, ale preto, lebo nenašiel koaličného partnera. Plagáty Smeru vyzývali ľudí voliť p. Fica za predsedu vlády. Predsedom vlády je v súčasnosti Dzurinda (čo ma vôbec neteší). Z toho vyplýva – parlamentné voľby Smer prehral. 3. Dzurinda zatiaľ zo všetkých konfliktov s opozíciou i vnútri vládnej koalície vychádza víťazne. Inak by pri tých „prešľapoch“, ktoré súčasná vláda robí, mohol do Úradu vlády vstúpiť iba v deň otvorených dverí. Doteraz je premiérom, je teda (aspoň zatiaľ) úspešnejší než všetci jeho rivali. To nie je nadržiavanie, ale konštatovanie. Je to smola pre opozíciu a dodal by som, že aj pre Slovensko. Žiaľ, realita je taká a sympatie či antipatie novinárov na tom nič nezmenia. Čierne je čierne a biele je biele... Kto za koho kope? Je to tradičná otázka... ale v prípade tlače zrejme pán Fico nepochopil, že doba sa zmenila a nie je úlohou novinárov za kohokoľvek kopať. To znamená, že keď niekto skonštatuje, že X je úspešnejší ako Y, neznamená to, že dotyčnému pánovi X fandí. Podobne keď niekto skonštatuje porážku pána Y, nemusí z toho nutne vyplývať, že fandí pánovi X. Mám pocit, že tlač sa od roku 1989 predsa len zmenila a ak to niektorí politici nedokážu pochopiť, je to len a len ich osobný problém. Juraj Marušiak A teraz k veci “Záver, ktorý z výsledku volieb do Európskeho parlamentu urobili redaktori Slova, možno zhrnúť asi takto: Eurovoľby prehral Smer, jeho voliči ho opäť zradili, čo je dôsledok jeho zlej politiky.“ Nie. Redaktori Slova sa zaoberali otázkou, prečo opakovane Smer vo voľbách nedosahuje výsledky, ktoré predpovedajú prieskumy. Redaktori Slova by boli radi, keby aspoň údajne ľavicový Smer vyhrával voľby, ale to sa nedeje, a preto si – zrejme namiesto analytikov Smeru – lámu hlavu nad príčinami tohto opakovaného javu. „Naproti tomu predseda vlády M. Dzurinda je politický génius, ktorý to všetkým, ale, samozrejme, najmä R. Ficovi, opäť ukázal.“ Áno, čo sa týka predvolebnej taktiky, tak to redaktori naozaj naznačujú, lezie im to však na nervy a súdiac podľa reakcie R. Fica, škrie to aj jeho samotného. „Zdá sa, že tento autor iba predvčerom vstúpil do slovenskej politickej reality a neovláda ani základné informácie o pôsobení politických strán na Slovensku. A vôbec by nás v Smere neprekvapilo, keby sa volieb nezúčastnil alebo, ak áno, že volil hokejistu P. Šťastného.“ To je osočovanie. Keď chýbajú argumenty, sú dobré aj výmysly. “Ľavicoví intelektuáli v Slove si mali predovšetkým všimnúť, že Smer dokázal presvedčiť mimoparlamentné SDĽ, SDSS a Stranu zelených, aby spolu kandidovali na jednej kandidátke. Ide o dôležitý integračný trend v stredoľavom priestore. Priatelia zo Slova sa mohli napríklad zamyslieť nad tým, prečo sa Smer vzdal jedného zvoliteľného miesta v EP a prečo sa do tohto trendu nezapojila SDA?“ Slovo sa týmto témam opakovane venovalo. A vieme toho viac, ako si môžeme dovoliť napísať, takže to radšej nechajme, pán predseda, tak. „Len pre zaujímavosť – výsledky volieb do NR SR v roku 2002 som tipoval na desatinu percenta presne, rovnako som bol presný pri odhade účasti v referende a možnom zisku pri voľbách do EP.“ Nebol by problém nájsť predvolebné vyjadrenia R. Fica z roku 2002, v ktorých sa spoliehal na o dosť lepšie výsledky Smeru a v ktorých posielal SDKÚ pod 5 percent... Čo, slabne pamäť? „Z katastrofálne nízkej účasti vo voľbách do EP sa nedajú robiť žiadne závery. Nikto nevyhral ani neprehral.“ Poradca premiéra S. Michalič sformuloval nový Murphyho zákon: „Každé voľby majú svojho víťaza, okrem tých, v ktorých zvíťazí SDKÚ.“ Sebaklam Smeru nepomôže. „Problém článkov uverejnených v Slove je však inde. Výsledky eurovolieb pre autorov evidentne slúžili len ako zámienka na kritiku politiky Smeru ako takej a jej postavenia do protikladu s údajne úspešnou politikou predsedu vlády M. Dzurindu.“ Tak to pán predseda článočky asi dobre nečítal, keď toto tvrdí. Úspešná politika M. Dzurindu? Ešte tak politická taktika, zákulisné ťahy a tak, ale to je predsa o niečom inom. „Je až zarážajúce, že redakcii údajne ľavicového týždenníka viac vyhovuje politika, ktorá robí zo Slovenska krajinu neuveriteľných nerovností, nerovností medzi ľuďmi a medzi regiónmi, krajinu s úzkou skupinou milionárov a miliardárov a širokej vrstvy ľudí na hranici chudoby, krajinu, kde sa úcta k dôstojnému životu človeka stráca za číslami ratingových agentúr a štatistík OECD či MMF, krajinu, kde bude možno už čoskoro kvalitné vzdelanie výsadou bohatých a štandardná zdravotná starostlivosť takisto. Že mu viac vyhovuje takáto politika, za pôsobenia ktorej navyše pred očami verejnosti rozkrádajú štát rôzne spriaznené záujmové skupiny, ako politika, ktorá na tento stav upozorňuje a predstavuje voči nemu reálnu alternatívu, stredoľavú alternatívu.“ A toto malo byť čo? Tak R. Fico osočuje Slovo, že mu vyhovuje ním opísaná politika? A to na základe čoho tvrdí? A ešte by ma zaujímalo, odkedy toto všetko Smer až tak trápi? R. Fico je ľavicový v článku pre Slovo, národný pre národniarov, európsky pre Brusel a moderný a pragmatický pre Sme... ale aký je naozaj? A, navyše, ako tú politiku chce zmeniť, keď na základe podľa neho uspokojivých výsledkov akurát tak vlezie do koalície s niekým, kto ho zatiahne doprava? „Okrem toho však Smer takisto pravidelne... prezentuje svoju alternatívu voči súčasnému vládnutiu. Stredoľavú alternatívu. Na jej hodnotenie si treba preštudovať jej obsah, a nie paušálne a frázovito kritizovať od zeleného stola. Treba sa spýtať, čím okrem strieľania od boku pištoľníci v Slove prispeli k tvorbe tejto alternatívy?“ Ohohó, verte, pán predseda, že sú ľudia, ktorí sa obsahom Vašej stredoľavej alternatívy vážne zaoberajú. V niečom sa tešia, napr. pri Vašej kritike daňovej reformy. V inom plačú, napr. pri Vašej alternatíve zdravotníckej reformy, ktorá je postavená na filozofii „viac peňazí od štátu a je po probléme“. Na prispievanie k stredoľavej alternatíve majú títo ľudia určite menšie možnosti ako Smer, ale keby ste sa o pištoľníkov v Slove naozaj zaujímali, tak by ste vedeli, že k stredoľavej alternatíve prispievajú dosť. Len majú pochybnosti, či je Smer ten správny adresát ich nápadov. „Ak toto nevidí alebo nechce vidieť údajne ľavicový týždenník a menej ako predseda stredoľavej opozičnej strany mu prekáža predseda súčasnej slovenskej vlády, potom... potom bude problém asi inde.“ Nuž ak to takto vidí alebo chce vidieť predseda údajne stredoľavej opozičnej strany, potom... potom bude problém asi naozaj inde. Dokonca začínam tušiť kde. Juraj Ďurina Fico má pravdu Neteší ma, že Smer je to najbližšie, čo k sociálnej demokracii na Slovensku máme. Už som inde napísal, že ho považujem za „reálnu sociálnu demokraciu“, tak ako bývalý režim bol iba „reálnym socializmom“. Ale napriek tomu musím v tejto veci dať Robertovi Ficovi a jeho článku jednoznačne za pravdu. Slovo v otázke Smeru prežúva iba „múdrosti“ pravicových médií – a nič nie je lepším dôkazom ako Leskov článok zo SME. Žiadne dobre médium, tým menej ľavicové, by nemalo byť len hlásnou trúbou niečích názorov – potiaľ majú pravdu tí, ktorí sa rozhorčujú nad Ficovou otázkou, za koho Slovo „kope“. Ale kritika toho, koho považujeme za „nášho“, zvykne byť konštruktívna. Určite sa prípadní kritici z jeho neúspechov neradujú. Slovo evidentne Fica za „nášho“ nepovažuje. V poriadku – ale potom je fakt, že jeho postoj k Smeru je neodlíšiteľný od postoja pravicovej tlače. Články v Slove kritizujú Fica v prevažnej miere za jeho „radikalizmus“ a „populizmus“ – presne tie veci, pre ktoré najviac leží v žalúdku pravici. Tu sa vyťahujú záležitosti, ktoré s meritom článkov útočiacich na Smer nemajú nič spoločné – a, mimochodom, nie sú zase v sociálnej demokracii až také výnimočné, pozri napr. nacionalizmus PASOK-u Andreasa Papandreu v osemdesiatych rokoch. Nemyslím si, že je úplne jedno, či je pri moci Fico alebo Dzurinda – tak ako si nemyslím, že je úplne jedno, či je pri moci v USA Kerry alebo Bush. A to aj napriek tomu, že obe alternatívy považujem za súčasť jedného a toho istého kapitalistického cirkusu. Pre mňa osobne Smer ďaleko nevedie a ak Fico niekedy zasadne do premiérskeho kresla, od prvej chvíle ho budem kritizovať. No zároveň by som bol vďačný za každého jedného človeka, ktorý nezahynie, ak neprejde Zajacova „reforma“ zdravotníctva; za každého jedného slovenského vojaka, ktorý nezahynie v Iraku, ak sa odtiaľ stiahne naša jednotka; za každú korunu, ktorú nebudú musieť splácať ešte moje detné deti na dôchodkovú „reformu“. Že nie je isté, či Smer skutočne vo vláde tieto veci nespraví? Že je „nečitateľný“? Že nie je jasné, ako vlastne bude vládnuť? Súhlasím. Ale konštruktívna kritika by ho posúvala viac doľava, nevysmievala sa z jeho „radikalizmu“ a neradila by mu bohorovne, aby „slowdownoval“. Zopakujem: je smutné, že alternatívou k pravicovej Dzurindovej vláde je práve Smer. (Na druhej strane – keď sa pozrieme do Česka či Poľska, ani tam sa sociálna demokracia dvakrát nevyznamenala.) Ale že ňou je, to je fakt. Máme potom dve možnosti: buď naňho útočiť z dzurindovských pozícií, alebo ho kriticky podporiť s tým, že budeme naďalej búšiť do jeho nedostatkov, spojených najmä s nedostatočnou ľavicovosťou. Podľa môjho názoru si Slovo vyberá prvú možnosť. Michal Polák Má to čosi do seba Sokratovsky povedané, pravdu má Ďuro, Mišo a Fico... Myslím, že Ficov spôsob, ako sa vyrovnal s istými vecami, nie je vôbec šťastný – takéto záležitosti nemá vybavovať on. Slovo nemá čo kopať za Fica. Ale fakt je, že na rozdiel od Domina nepredstavuje hodnotovo konzistentnú platformu a nedá sa tu nastoliť nijaká závažná téma, pretože je ihneď neutralizovaná opačným pohľadom. Slovo sa stalo až úzkostlivo pluralitné, čím prestalo byť alternatívnym médiom a stalo sa fórom pre všetkých. Takúto všeobjímajúcosť však v konečnom dôsledku neprijme ani jedna strana. Diskusia s protivníkmi neznamená zhovievavý postoj s akýmkoľvek názorom. Problém, ktorý tu nastolil Mišo, vidím skôr v inej rovine: dalo by Slovo rovnaký priestor nacionalistom a rasistom, aký dáva liberálnej pravici v rámci svojej otvorenosti? Obávam sa, že hoci je zámer redakcie veľkorysý, jeho výsledkom začína byť skutočnosť, že ľavicoví intelektuáli nediskutujú o vlastných témach, ale o témach pravice. Nevytvára sa pozitívny imidž ľuďom na tejto strane politického spektra, ale prijímajú sa umelo vytvorené „celebrity“ z pravej strany. Nemienim sa zaoberať Ficovými pocitmi, ale naozaj mám dojem, akoby bolo Slovo odvážnejšie voči ľavici než voči pravici. Alebo, inak povedané, Slovo dnes kultivuje skôr pravicový ako ľavicový priestor. Ak ide o zámer, je to v poriadku. Ak je to vedľajší produkt iného zámeru, treba hľadať odpoveď, prečo to tak je. V každom prípade stále platí stará múdrosť, že keď ťa chváli protivník, zamysli sa nad tým, čo robíš zle. Mňa k tejto úvahe nepriviedol Ficov článok, ale Leskov komentár. Eduard Chmelár Konštruktívnosť? Tak nám tu vzniká zaujímavá štruktúra názorov na Smer. 1. Smer je v podstate sociálnodemokratický. 2. Smer nie je sociálnodemokratický, lebo je príliš radikálny a populistický. 3. Smer nie je sociálnodemokratický, lebo je radikálny málo. To sme však tomu Ficovi zase veľmi konštruktívne neporadili... Ale body 2. a 3. sa asi prekrývajú, ide o to, že by mal byť radikálny obsahovo (hĺbkou navrhovaných zmien), no menej populistický štýlom (lebo to znižuje dôveryhodnosť a má negatívne volebné dosahy). No a keby túto syntézu 2. a 3. bodu R. Fico uplatnil, tak platí bod 1. Vie to niekto „švihnúť“ do vzorca? Juraj Ďurina Redakcia týždenníka SLOVO sa nemusí stotožňovať s uverejnenými textami v tejto rubrike

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984