Za Jacekom Kuroňom

Vo štvrtok nadránom, 17. júna 2004, zomrel vo Varšave Jacek Kuroň. Vo veku 70 rokov odišiel dobrý človek, jedna z hlavných postáv poľského protikomunistického odporu. Smútok je na Slovensku o to väčší, že tento legendárny intelektuál mal byť prominentným hosťom Stredoeurópskeho sociálneho fóra, ktoré sa uskutoční koncom tohto roka v Bratislave.
Počet zobrazení: 1592
8_kuron-m.jpg

Vo štvrtok nadránom, 17. júna 2004, zomrel vo Varšave Jacek Kuroň. Vo veku 70 rokov odišiel dobrý človek, jedna z hlavných postáv poľského protikomunistického odporu. Smútok je na Slovensku o to väčší, že tento legendárny intelektuál mal byť prominentným hosťom Stredoeurópskeho sociálneho fóra, ktoré sa uskutoční koncom tohto roka v Bratislave. Jacek Kuroň sa do povedomia poľskej verejnosti zapísal po prvý raz v roku 1964, keď ako mladý asistent Varšavskej univerzity zverejnil spolu s Karlom Modzelewským kritickú analýzu vtedajšej spoločnosti. V roku 1976 založil Výbor na obranu robotníkov, ktorý sa stal základom poľského disentu. Za túto činnosť bol opakovane a dlhé roky väznený. Začiatkom osemdesiatych rokov stál po boku Lecha Walesu a jeho Solidarite robil to, čomu sa dnes hovorí „intelektuálny softvér“. V roku 1989 sa zúčastnil na rozhovoroch pri okrúhlom stole, ktorý sa neskôr stal vzorom aj pre slovenskú Verejnosť proti násiliu. V deväťdesiatych rokoch pôsobil ako poslanec Sejmu a minister práce a sociálnej politiky. V tejto funkcii sa mu podarilo obhájiť významné prvky sociálneho štátu. Problémy biedy v Poľsku sa snažil zmierňovať tým, že nechal rozdávať polievku zadarmo (hovorilo sa jej „kuroňúvka“). A hoci sa neskôr politicky rozišiel so svojimi priateľmi Václavom Havlom a Lechom Walesom (proti druhému z nich dokonca kandidoval roku 1995 za prezidenta), mali ho v úcte aj tí, ktorí s ním nesúhlasili a považovali ho za enfant terrible poľskej politiky. Po celý svoj život ostal Jacek Kuroň rýdzo ľavicovým politikom. V posledných rokoch svojho života musel znášať tvrdé útoky nielen od mladých rýchlokvasených pravičiarov (ktorí ho častovali trápnymi nálepkami a vysmievali sa mu, že hovorí ako Lenin), ale aj postkomunistov (ktorí mali k bývalému režimu vždy latentne zhovievavý postoj). Kuroň bol však za každých okolností nesmierne kultivovaným diskutérom, ktorý zvládal podobné agresívne výpady s patričnou noblesou. Zaujala ma jeho publikácia Aktivizmus. Kuroň v nej dokazuje, že demokracia vo vyspelých krajinách odumiera. Pod demokraciou totiž rozumie existenciu spoločenských hnutí, ktoré majú reálny vplyv na verejné záležitosti. A tie zanikajú. Máme veľa občianskych združení, odborov, politických strán, ale o všetkom rozhodujú byrokrati. Aj politiku Ronalda Reagana označoval Jacek Kuroň za protiofenzívu byrokracie proti právam pracujúcich. Nádej na oživenie sociálnych hnutí videl v rozvinutí kontrakultúry mládeže, žien a alterglobalistov. Prízvukoval, že doterajšie riešenia sa nedajú prispôsobiť novým podmienkam, že musia vzniknúť globálne sociálne hnutia, inak z krízy nenájdeme východisko, lebo kozmetické zmeny nezabránia revolte. Jacek Kuroň dovidel ďaleko za horizont svojej doby. Jeho knihy nazývali vizionárske, jeho myšlienky utopické. Kuroň na to vždy pokojne hovorieval: „Dobre, nech je to utópia. Utópie mali v dejinách ľudstva zásadný význam.“ Na konci svojho života bol tento muž duchovným vodcom poľského alterglobalistického hnutia. Ak slovenská ľavica, ktorá sa nevie vyhrabať z vlastného popola, hľadá svoje vzory, nenájde ich v Blairovi či Špidlovi, v tretej ceste či sociálnej demokracii. Nájde ich práve v tom progresívnom hnutí, ktoré zosobňoval Jacek Kuroň, dnes už bezpochyby najväčšia postava poľského ľavicového hnutia v minulom storočí. Život tohto veľkého človeka sa však neuzavrel bezo zvyšku. Jeho vízie žijú tak ako jedna z jeho posledných myšlienok: „Som presvedčený, že je v našich silách vyňať spod kurately trhu najdôležitejšie hodnoty: lásku, spravodlivosť a ľudské práva.“ Autor pôsobí na Filozofickej fakulte UKF v Nitre

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984