Kto zasponzoruje iné odvody

Ohlasované zmeny v daňovo-odvodovom systéme dosiaľ zastiera rúško tajomstva. Verejnosť sa o nich má dozvedieť, až keď sa na tom dohodnú koaliční partneri. Zo strohých informácií ich ekonomických lídrov nie je zrejmé, čo vlastne zamestnancov, živnostníkov, ale aj ostatných čaká.
Počet zobrazení: 1236
31_010_17-ilustracna foto1-avantgarde w2-m.jpg

Ohlasované zmeny v daňovo-odvodovom systéme dosiaľ zastiera rúško tajomstva. Verejnosť sa o nich má dozvedieť, až keď sa na tom dohodnú koaliční partneri. Zo strohých informácií ich ekonomických lídrov nie je zrejmé, čo vlastne zamestnancov, živnostníkov, ale aj ostatných čaká.

Plán povolebných zásahov do našich peňaženiek spočíva v dôsledkoch zjednotenia vymeriavacích základov pre odvody tak, aby ich bežný občan platil zo všetkých svojich zdaniteľných príjmov. Teda aj z takých, ktoré nemajú pracovný charakter! A to je v Európskej únii v podstate raritou.

Ako to bude v praxi?

Doteraz sa odvody Sociálnej poisťovni a zdravotným poisťovniam platili určeným percentom z hrubej mzdy zamestnanca, pričom podstatnú časť musel zaňho hradiť zamestnávateľ. Pre únosnosť odvodovej záťaže podnikateľov (SZČO) živnostníci a vykonávatelia slobodných povolaní dosiaľ platili odvody oproti príjmom zo zamestnania iba z polovice vymeriavacieho základu. Komplikovanosť systému vedie k tomu, že výber daní a odvodov sa zjednotí. To možno iba uvítať. Odvody sa okrem SZČO a zamestnancov týkajú dosiaľ len príjmov za autorské honoráre. Neodvádzajú sa teda na základe dohôd o vykonaní práce a o pracovnej činnosti, zmlúv o dielo, ktoré nechránia podľa autorského zákona, prenájmu nehnuteľností a pod. Také ,,privilégium“, keď občan platí dane, ale nie odvody, zrejme po avizovaných zmenách zanikne. V budúcnosti sa tak budú platiť z týchto príjmov nielen dane, ale aj odvody. Paradoxne budeme asi jediným členským štátom EÚ, kde sa budú platiť odvody z príjmu v podobe úrokov plynúcich z bankových vkladov, odvodov za prenájom garáže, alebo za izbu prenajatú ako prilepšenie k dôchodku, ktorý nepokrýva ani základné životné náklady. Zdravotné poistenie z prenájmu nehnuteľností má krízou zmietané Maďarsko. Z doterajších informácií nevedno, či sme po inšpiráciu v tejto oblasti potrebovali práve model z Budapešti. Platiť 37-percentnú daňovo-odvodovú zrážku z beztak nízkych úrokov v bankách (19-percentnú daň plus asi 18-percentné odvody) však je naozaj veľa. Odvody sa budú týkať aj podielu spoločníkov v spoločnostiach s rušením obmedzeným a dividend. V tomto prípade sa dá nový návrh oceniť, pretože odstráni doterajšie praktiky, keď spoločníci vo firme poberali minimálne mzdy, no kompenzovali si to vysokou výplatou podielu na s. r. o. Podobný postup čaká aj akciové spoločnosti.

Nespravodlivosť sa prehĺbi

Spravodlivosť v novom systéme očakávať nemožno. Zavedenie odvodov z príjmov nebude platiť pre všetkých. Pretože existujú maximálne vymeriavacie základy pre odvody (po zavedení systému tzv. superhrubej mzdy sa zvýšia), bude sa nový model pre rôzne kategórie obyvateľov v praxi odlišovať. Bohatších ľudí s mesačným príjmom približne 1 850 eur a odvody z príjmov prevyšujúcich maximálny vymeriavací základ sa týkať nebudú. Zato pre „menej úspešných“, ktorí zarábajú menej ako 22 200 eur ročne, pripraví vláda osobitný systém solidarity. Budú solidárni natoľko, že sa stanú sponzormi čoraz menej sociálneho štátu. A to prostredníctvom odvodov z príjmov, kde doteraz vôbec neplatili. Ak bude napríklad dôchodca prenajímať izbu študentom, zaplatí okrem 19-percentnej dane aj približne 18-percentné odvody. Doteraz dane ani odvody neplatil v prípade, že jeho zdaniteľný príjem nepresiahol okolo 3 000 eur ročne (dôchodok sa do toho nepočítal). Sadzba, s ktorou sa uvažuje pre odvody z takýchto príjmov, bude síce 35-pecentná, ale bude sa počítať pravdepodobne iba z polovice vymeriavacieho základu (preto uvádzame asi 18 percent). Pre bohatších s ročnými príjmami nad 22 200 eur sa po novej slovenskej odvodovej revolúcii nezmení nič, pretože odvody už beztak platia z maximálnych vymeriavacích základov. Zmena sa negatívne nedotkne ani tých, čo majú jediný príjem (napr. zo zamestnania). Iste negatívne ju ,,ocenia“ študenti a brigádnici (tzv. dohodári), za ktorých doteraz zamestnávateľ platil iba symbolické odvody 1,2 percenta a zamestnanec len daň z príjmu.

Výsledok lobingu majiteľov

Reforma daňovo-odvodového systému ešte viac rozšíri nožnice medzi chudobnejšími a bohatými a bude ranou pod pás aj pre väčšinu strednej vrstvy, ktorá má popri hlavnom príjme aj jednorazové príležitostné zdroje na zlepšenie rodinných financií. V iných štátoch namiesto slovenskej cesty radšej zvyšujú daň z pridanej hodnoty, čo však nie je vylúčené ani u nás. Pritom DPH na potraviny je na Slovensku už aj dnes druhá najvyššia v EÚ. Pri zvýšení tejto dane by preto bolo skôr prijateľné ponechať 19-percentnú sadzbu na potraviny a zaviesť rovnakú sadzbu pre všetky ostatné tovary (21 %). Narastajúci deficit nenechá nikoho na pochybách, že treba šetriť. Prečo sa však majú zrušiť koncesionárske poplatky (lobing majiteľov penziónov a hotelov?) a znížiť spotrebná daň na naftu, keď ideme vyberať 37 percent z príjmov, kde sa dosiaľ platilo 19 percent, to zostáva verejným tajomstvom.

Autor je ekonóm

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984