Smútok za vlasťou a iné podtóny

Na slovenský knižný trh prichádza románom spisovateľa ruského pôvodu Vladimira Nabokova Bledý oheň. Autor bol jedným z najvýraznejších predstaviteľov svetovej postmoderny. V emigrácii sa ocitol v roku 1919. Postupne žil, študoval a pracoval v Nemecku, Anglicku a USA. Napokon sa presídlil do Švajčiarska, kde v roku 1977 zomrel.
Počet zobrazení: 1880
30-010-29_ilustracna foto-www martinus sk-m.jpg

Na slovenský knižný trh prichádza románom spisovateľa ruského pôvodu Vladimira Nabokova Bledý oheň. Autor bol jedným z najvýraznejších predstaviteľov svetovej postmoderny. V emigrácii sa ocitol v roku 1919. Postupne žil, študoval a pracoval v Nemecku, Anglicku a USA. Napokon sa presídlil do Švajčiarska, kde v roku 1977 zomrel.

Nabokov vyvíjal veľmi intenzívnu a rôznorodú literárnu činnosť. Patril k najvšestrannejším spisovateľom minulého storočia. Písal poéziu (šesť kníh), drámy, prekladal z ruštiny do angličtiny a naopak, je autorom skvelej monografie Nikolaj Gogoľ. Najvýraznejšie oceňovanými a čítanými sa stali jeho početné prózy – poviedky, novely a romány.

Lolita a Nobelova cena

Najprv publikoval po rusky pod menom V. Sirin. Najznámejšou knihou z tohto obdobia je román Lužinova obrana z roku 1930. Dôvodom pre používanie pseudonymu v tomto období bolo aj to, že jeho otec, člen Kerenského Dočasnej vlády, zahynul v Berlíne v roku 1922, keď vlastným telom chránil významného predstaviteľa ruskej liberálnej emigrácie pred výstrelmi monarchistického fanatika. Od roku 1940, po príchode do USA, píše a publikuje po anglicky už pod vlastným menom. Najznámejšou knihou sa stal román Lolita (v slovenčine vyšiel v roku 2001), hoci umeleckým majstrovstvom a duchovnou hĺbkou ho predstihujú vari všetky ostatné prózy, ktoré napísal. Kvôli tomuto románu Nabokova dokonca vyradili zo zoznamu kandidátov na Nobelovu cenu za literatúru. Najnovšie sa môže slovenský čitateľ zoznámiť s jeho románom Bledý oheň v preklade Otakara Kořínka a Jany Kantorovej-Bálikovej. Prvý raz bol publikovaný v roku 1962 a považuje sa za jeden z vrcholov Nabokovovej tvorby, ak nie vôbec za jeho najlepšiu knihu.

Bludisko motívov a príhod

Román má už na prvý pohľad neobvyklú kompozíciu. Po úvode jeho prvú časť tvorí poéma, druhú komentár k nej. V centre pozornosti sú básnik John Shade, autor poémy Bledý oheň, nezmyselne zavraždený pred napísaním poslednej časti svojho básnického opusu, a jeho obdivovateľ a analyzátor poémy, vysokoškolský profesor Charles Kinbote. Je to akoby prvotná, vstupná informácia. Lenže po prečítaní poémy v štyroch spevoch Bledý oheň, ktorá v knihe zaberá asi 30 strán, nás jej výklad a všetky možné aj nemožné súvislosti, ktoré interpretuje záhadný Kinbote, dostáva do bludiska rozličných motívov a príhod. Tie sú spojené s fiktívnou severskou krajinou Zembla (narážka na ruské slovo Zemľja?), jej vládcom Gradusom a najmä s ním súvisiacimi ďalšími tajomnými motívmi, prevrstvenými v priestore i čase. Nabokov uplietol jemné a rafinované pradivo náročného románového textu, ktorého význam je v kontexte svetovej modernej prózy vari až výnimočný.

Pasca pre čitateľa

Text románu sa rozlieva do šírky i hĺbky a využíva nepreberné množstvo narážok z literárnej, ale aj ďalších umeleckých oblastí. Dve hlavné postavy udržujú prúd rozprávania v jednom naračnom koryte. No to, že rozprávačom Shadeovho i svojho príbehu a zároveň výnimočne zasväteným interpretátorom poémy Bledý oheň je Kinbote, môžeme chápať aj ako Nabokovovu pascu pre čitateľa. A to v tom zmysle, že akoby sa práve v Kinboteovi zbiehali viaceré postavy, vrátane Gradusa. Kinbote príbeh uvádza vysvetlením, ako svoju pozornosť po príchode do amerického univerzitného mestečka uprel na starnúceho básnika Johna Shadea a presvedčil ho, aby svoje schopnosti využil na napísanie poémy, v ktorej využije aj motívy súvisiace s bizarným útekom zemblianskeho vládcu zo svojej krajiny. Celá poéma a celý príbeh však vyznieva o niečom inom, okrem iného aj o smútku za vlasťou, ktorú musel opustiť i sám Nabokov. Shade naviac v poéme prekvapujúco smúti za svojou dcérou, ktorá si dobrovoľne vzala život. Kinbote tejto temnej shadeovskej strune prikladá i ďalšie interpretačné podtóny vrátane snahy vládcu Zembly na úteku Gradusa zakrývať svoje homosexuálne sklony. V Nabokovovej knihe by sme mohli nájsť určitú inšpiračnú podobnosť s románovou trilógiou Miroslava Krležu Banket v Blitánii (z rokov 1938 a 1939), v ktorom chorvátsky autor satiricko-parodickou formou kritizuje totalitné európske režimy reprezentované fiktívnou Blitániou. (Ani Nabokov sa kritike totality ako takej v svojom románe nevyhýba.) Z Nabokovovej záľuby v hypertextualite a mozaikovitosti zase určite mnohé načerpal Argentínec Julio Cortázar vo svojom známom románe Nebo, peklo, raj. Táto línia postmodernisticky inšpiračných autorov je podnes pôsobivá a je možné, že ešte osloví nielen autorov, ale i čitateľov.

Autor je spisovateľ (Vladimir Nabokov: Bledý oheň, Slovart 2010)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984