Znamená pozitívne negatívne?

Môže žena zvládnuť starostlivosť o deti, rodinu a kariéru a súčasne byť tým dokonalým anjelom domácnosti, ktorý uvarí, uprace, a to za neustáleho úsmevu žiariaceho na tvári? Všetko záleží od toho, ako sú nastavené očakávania spoločnosti, čo od roly ženy a roly muža očakáva.
Počet zobrazení: 2089

Môže žena zvládnuť starostlivosť o deti, rodinu a kariéru a súčasne byť tým dokonalým anjelom domácnosti, ktorý uvarí, uprace, a to za neustáleho úsmevu žiariaceho na tvári? Všetko záleží od toho, ako sú nastavené očakávania spoločnosti, čo od roly ženy a roly muža očakáva. Tie slovenské „senzory“ sú vybudované i nastavené skutočne tradične - patriarchálne. Predsudky o rodových stereotypoch nachádzajú u nás stále vhodnú živnú pôdu. Žene je predsa vlastná starostlivosť o čokoľvek a kohokoľvek. Ženy sa nehodia do vedúcich funkcií a pre zvlášť zodpovedné povolania, pretože venovať sa práci naplno je pre ne neprirodzené. Musia byť krásne, ich prirodzenou túžbou je vydať sa a mať deti, ak nie, je to prinajmenšom podozrivé, ženám predsa nič nebráni v rozlete a sebarealizácii atď. Všetko argumentácie o prirodzených danostiach, ktorých dôsledky sú rafinovane obsiahnuté už v nich samotných. Platí, a niekoľko desiatok rokov emancipačného procesu vo svete je toho dôkazom, že emancipácia žien je súčasne meradlom emancipácie spoločnosti. Čím viac žien v rozhodovacích procesoch a na tvorbe rôznych pre bežný život užitočných koncepcií, tým zdravšia spoločnosť. Tá však nikdy taká nebude, ak bude ženu stavať pred rozhodnutie „rodina alebo kariéra“. V snahe bagatelizovať emancipáciu ako úsilie žien vyrovnať sa mužom cítiť mužský šovinizmus. Na rodovú problematiku môžete mať akýkoľvek názor, i negatívny, faktom však stále zostáva, že tento svet je svetom mužov. V posledných týždňoch sa opäť začalo „skloňovať“ (v zmysle pretriasať na verejnosti) slovné spojenie pozitívna diskriminácia. Prispelo k tomu aj schválenie antidiskriminačného zákona slovenským parlamentom. Niekoľko rokov zaznievali, ako v odbornej, tak i v laickej verejnosti, hlasy, že antidiskriminačný zákon nie je potrebný, keďže rovnosť všetkých zakotvuje už samotná ústava. Realita ale zďaleka nebola/nie je taká ružová, ako sa javí z poslaneckých lavíc. Diskriminácia, či už je jej dôvodom pohlavie, rasová, etnická príslušnosť, zdravotné postihnutie, politické alebo iné zmýšľanie, viera či náboženstvo, alebo sexuálna orientácia, je každodennou skúsenosťou. Dlhoočakávaný zákon definuje nielen zásadu rovnakého zaobchádzania, ale zároveň aj určuje, v akých oblastiach je rozdielne zaobchádzanie prípustné. Mnohí odporcovia pozitívnej diskriminácie však kričia, že jej prívrženci ťažia z toho, že Európska únia peniazmi na podporu tejto „módnej“ témy veru nešetrí. Napríklad také kvóty pre počet žien v politike. Ako v slovenskej, tak aj v tej európskej. Nie, politika bude pravdepodobne aj so ženami rovnakým svinstvom, ako je dnes, môže však mať inú „príchuť“. Akú? Na zistenie toho treba dostať šancu. A kvóty sú spôsobom, ako sa je možné k štartovacej čiare priblížiť. Lebo až potom sa dá na ňu postaviť. Už počujem hlasy o príliš drahom experimente.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984