Reklama
Reklama

Čína v znamení ďalších zmien

V polovici novembra sa konal 18. zjazd KS Číny. Pozrime sa podrobnejšie na to, čo sa odohrávalo na zjazde a aký je názor nového čínskeho vedenia na vývoj v nasledujúcom desaťročí.
Počet zobrazení: 4827
vlajka cina.jpg

Nedávny 18. zjazd Komunistickej strany Číny ostal akosi mimo pozornosti našich médií, ktoré sa pri tej príležitosti obmedzili, tak ako už mnohokrát predtým, na pár povrchných informácií o tejto najľudnatejšej krajine a na zaužívané stereotypy poukazujúce pri tejto príležitosti na nedostatok slobody a demokracie. Lenže ako na potvoru práve počas zjazdu uverejnili popredné svetové ekonomické inštitúcie niekoľko zaujímavých štatistických údajov, ktoré nevyhnutne vedú aspoň k zamysleniu, či naše informovanie o Číne by nemalo byť lepšie a obšírnejšie. Dôvodom je predpoklad, že 21. storočie nebude storočím USA, ale obdobím, keď prvenstvo preberie Čína.

Poukazuje na to investičná banka Goldman Sachs, ktorá v čase zjazdu čínskych komunistov publikovala svoju prognózu svetového ekonomického vývoja a konštatovala, že v polovici 21. storočia bude svet vyzerať celkom inak, ako ten súčasný. Globálnym hospodárskym lídrom sa stane práve Čína, ktorej ročný hrubý domáci produkt bude v roku 2050 o tretinu vyšší ako americký. Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) bola ešte konkrétnejšia a priniesla výsledky o možnom vývoji v najbližšom desaťročí. Podľa nej sa Čína stane najväčšou svetovou ekonomikou už v roku 2016. Tento údaj je o to zaujímavejší, že na začiatku 21. storočia sa odhadovalo, že sa tak stane až niekedy v roku 2035, lenže už o pár rokov museli experti tento údaj korigovať a posunúť termín historického odsunutia USA na druhú priečku na rok 2020. Vyzerá to tak, že ani tento odhad nebol správny, lebo aj napriek globálnej hospodárskej kríze Čína naďalej pokračuje vo svojom prudkom vzostupe, aj keď v tomto roku sa zrejme bude musieť uspokojiť „iba“ so 7,5 % namiesto obvyklých 9 % rastu HDP. A tak už o štyri roky budú musieť vo Washingtone trpko konštatovať, že ich toľko vychvaľovaný systém trhovej ekonomiky zaostáva za tým, čomu v Pekingu hrdo hovoria „socializmus s čínskymi znakmi“, kde sa stretla kombinácia trhu a plánovaného hospodárstva.

Po takomto konštatovaní svetových hospodárskych inštitúcií sa patrí pozrieť podrobnejšie na to, čo sa odohrávalo v Pekingu v polovici novembra a aký je názor nového čínskeho vedenia na vývoj v nasledujúcom desaťročí. Z vyhlásení vyplýva, že v roku 2020 sa HDP Číny v prepočte na jedného obyvateľa zdvojnásobí v porovnaní s údajmi z roku 2010. Tento impozantný rast je zaujímavý aj z toho dôvodu, že čínske vedenie po prvý raz zameralo pozornosť nie na celkový rast, ale na údaj, ako sa to odrazí v životnej úrovni bežného občana.

Zmeny vo vedení Číny

Ďalšiu pozornosť si zaslúžia výmeny na najvyšších postoch. Zjazdom zavŕšil svoje desaťročné pôsobenie doterajší generálny tajomník strany Chu Ťin-tchao a nahradil ho 59-ročný Si Ťin-pching. V marci budúceho roku sa obmena kádrov dokončí tým, že nový šéf strany prevezme aj post prezidenta ČLR a doterajšieho predsedu vlády Wen Ťiao-paa vystrieda Li Ke-čchiang. Zjazd zároveň odhlasoval zníženie počtu členov stáleho výboru politbyra z deviatich na sedem a v ústrednom výbore strany vymenil dve tretiny doterajších funkcionárov.

Spôsob výmeny potvrdzuje, že pokračuje model, ktorý pred dvadsiatimi rokmi presadil otec čínskej hospodárskej reformy Teng Siao-pching. V krajine totiž po stáročia dochádzalo k výmene na najvyšších postoch iba dvomi spôsobmi. Buď formou štátneho pohrebu alebo upadnutím do nemilosti. Mocenský zápas vo vedení mnohokrát prerástol do otvoreného konfliktu. Naposledy sa tak stalo na jar roku 1989, keď boj medzi prívržencami urýchlenia reforiem a krídlom konzervatívcov viedol k ozbrojenému zásahu armády na námestí Tchien-an-men. Preto sa Teng v záujme stability rozhodol riešiť otázku nástupníctva formou kombinácie nových straníckych kádrov a dožívajúcich politikov. Po zmene na čele strany ostal odchádzajúci generálny tajomník istý čas ešte na poste prezidenta a svoju politickú kariéru zavŕšil po dvoch rokoch funkciou predsedu Ústrednej vojenskej komisie KS Číny. Vyzerá to tak, že nedávny zjazd čiastočne zmenil aj túto zásadu, lebo nový generálny tajomník bol zároveň zvolený aj za predsedu spomínanej vojenskej komisie.

Výzvy nového vedenia

Odchádzajúci Chu Ťin-tchao predniesol na záver svojho pôsobenia jedenapolhodinový prejav, v ktorom zhodnotil nielen svojich predchádzajúcich desať rokov vo vedení strany, ale naznačil aj nové smery vo vývoji a poukázal na výzvy, ktorým bude musieť čeliť nové vedenie. Pokiaľ ide o uplynulé desaťročie, mohol sa pochváliť faktom, že čínske hospodárstvo sa za ten čas prepracovalo zo šiesteho miesta na druhé a teraz má šancu predbehnúť čoskoro aj USA. Primerane k tomuto úspechu rástla aj úroveň čínskej vedy a techniky a silnelo postavenie krajiny vo svete. Zároveň poukázal na problémy, ktorým bude čeliť krajina v nasledujúcom období. „Máme pred sebou bezpríkladné rozvojové možnosti, ale aj riziká,“ vyhlásil vo svojom prejave. Medzi najväčšie problémy zaradil narastajúcu priepasť medzi bohatými a chudobnými, škody na životnom prostredí a nevyvážený rozvoj prosperujúcich miest a zaostávajúceho vidieka. Tým hlavným problémom bude podľa neho boj s korupciou a v tejto súvislosti zvolil dokonca varovné slová. „Ak nezvládneme problém korupcie, bude to pre stranu osudové a môže to dokonca zapríčiniť jej zánik a úpadok štátu. Úplatkárstvo musí byť postihované tvrdo bez ohľadu na postavenie a moc,“ vyhlásil.

Jeho zmienka o postihovaní korupcie „bez ohľadu na postavenie a moc“ súvisí s nedávnym škandálom, keď musel kvôli korupcii a zneužívaniu moci odstúpiť Po Si-laj, stranícky šéf v meste Čung-čching, ktorý bol zároveň členom vplyvného politického byra strany a jeden z kandidátov na popredné miesta v štáte po nedávnom zjazde. K pádu z politického piedestálu mu pomohla aj jeho manželka Ku Kchaj-laj obvinená z účasti na vražde britského obchodného spoločníka Neila Heywooda.

Každý, kto aspoň raz prišiel do kontaktu s čínskymi úradmi, musí konštatovať, že korupcia je nielen veľký, ale aj dlhodobý problém Číny. Patrí k nepísanej tradícii, že počas oficiálnych stretnutí  je súčasťou aj výmena darčekov a úradníci drobnú pozornosť od žiadateľov rozličných rozhodnutí doslova očakávajú. S rastom postavenia nepochybne narastá aj hodnota „pozornosti“, ktorú predpokladá vysoko postavený funkcionár za kladné vybavenie žiadosti. Odstavenie Po Si-laja naznačuje, že lákadlám korupcie neodolajú ani vysoko postavení stranícki činitelia.

Rozvoj demokracie

Zaujímavé je, že médiá poukazujúce na nedostatok slobody a demokracie v Číne sa vôbec nezmienili o tom, čo robí krajina v tejto oblasti. Napriek tomu, že odchádzajúci generálny tajomník vo svojom prejave niekoľkokrát spomenul nevyhnutnosť pokračovať v reforme politického systému. „Reforma politickej štruktúry je významnou súčasťou celkových reforiem. Musíme aktívne a zároveň obozretne pokračovať v reformnom programe tak, aby sme rozšírili ľudovú demokraciu,“ vyhlásil, ale zároveň dodal, že „nikdy nebudeme kopírovať západný politický systém“. V jeho vyhlásení si treba všimnúť najmä spojenie „aktívne a zároveň obozretne“. Súčasné čínske vedenie má ešte v čerstvej pamäti následky prudkých politických zmien v bývalom Sovietskom zväze, keď zavádzanie západnej demokracie a trhovej ekonomiky znamenalo najskôr rozpad tejto niekdajšej superveľmoci a potom jej hospodársky úpadok sprevádzaný veľkým poklesom životnej úrovne a početnými osobnými tragédiami chudobnejších vrstiev obyvateľstva.

Čína zvolila inú metódu. Pred 13 rokmi začala zavádzať demokraciu najskôr na vidieku a získané poznatky a skúsenosti potom uplatňuje na vyšších úrovniach samosprávy. Možno povedať, že čínske metódy sú skôr kombináciou tajných volieb, priamej demokracie a rozličných mechanizmov prevodových pák a bŕzd. Tak napríklad starostovia v obciach sa vyberajú „dvojfázovo“ – najskôr na ľudovom zhromaždení odznejú návrhy na kandidátov a z nich si potom občania vyberú toho najvhodnejšieho formou tajných volieb. Činnosť straníckych funkcionárov je  hodnotená iným spôsobom. Tak napríklad v meste Jung-le-tien neďaleko Pekingu predložil miestny stranícky šéf na verejnom zhromaždení odpočet zo svojej činnosti a päťtisíc zhromaždených obyvateľov potom formou dotazníka zhodnotilo jeho dovtedajšiu prácu. Ak sa v dvoch hodnoteniach za sebou vyjadrí väčšina obyvateľov o jeho práci negatívne, stranícky tajomník musí odstúpiť.

Pozorovatelia na nedávnom zjazde si všimli, že Chu Ťin-tchao v prejave vyzval prítomných, aby vylepšili systém „socialistickej konzultatívnej demokracie“. Bolo to po prvý raz, čo sa tento výraz objavil v takom významnom dokumente a považuje sa to za náznak, že spomínaným experimentom s vlastnou formou demokracie sa dostáva podpory na najvyšších miestach. Napokon, jeden z experimentov „konzultatívnej demokracie“ sa realizoval práve v meste Wen-lin neďaleko Šanghaja, kde sa návrhy na verejné projekty a rozpočet radnice dávali prekonzultovať miestnym obyvateľom a kde bol päť rokov straníckym šéfom práve nový generálny tajomník Si Ťing-pching.

Kto je Si Ťing-pching

Patrí sa dodať niekoľko informácií o novom generálnom tajomníkovi, ktorý bude nasledujúcich desať rokov niesť hlavnú zodpovednosť za smerovanie tejto najľudnatejšej krajiny práve v tom historickom čase, keď sa stane vedúcou hospodárskou veľmocou. Zaujímavé na ňom je to, že v jeho osude sa spájajú skúsenosti zo života v blahobyte i v chudobe.

Narodil sa v roku 1953 v Pekingu a prvých deväť rokov prežil v komforte vládnej štvrte neďaleko Zakázaného mesta. Jeho otec Si Cung-sün patril totiž k otcom – zakladateľom súčasnej Číny a bol podpredsedom vlády, kým počas „kultúrnej revolúcie“ neupadol do nemilosti a neskončil vo vyhnanstve. Nasledujúcich sedem rokov prežil potom mladý  Si Ťin-pching v chudobnej dedine v provincii Šen-si na severozápade krajiny. Istý čas bývali dokonca v jaskyni a on sám má bohatú skúsenosť s ťažkou prácou čínskeho roľníka. Po skončení politických zmätkov mu otcova povesť a kontakty umožnili vyštudovať chémiu na prestížnej univerzite v Pekingu.

Svoju politickú kariéru začal doslova zdola v provincii Che-pej a postupne sa vypracoval až na straníckeho šéfa v Šanghaji. To sa už hovorilo o ňom ako o nádejnej politickej hviezde, aj keď sa v tom čase spomínal len post predsedu vlády. Niektoré okolnosti rozhodli o tom, že nakoniec preskočil aj Li Ke-čchianga a bol to on, kto sa stal generálnym tajomníkom strany. Je pravdepodobné, že k miestu mu pomohlo aj úspešné zvládnutie Letných olympijských hier v roku 2008 v Pekingu. K jeho popularite mu zrejme prispela aj manželka Pcheng Li-jüan, ktorá je obľúbenou speváčkou.

Na rozdiel od doterajšieho šéfa strany Chu Ťin-tchaa, ktorý navštívil USA prvý raz až v roku 2002 po nástupe do funkcie, Si Ťin-pching má Ameriku doslova v nohách a stihol tam nadviazať početné osobné kontakty. Jeho vzťah k USA sa prejavil aj tým, že dcéru poslal študovať do Harvardu.

Foto: Richard Masoner / Creative Commons

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama