Dohodnú sa?
Rezort obrany spoločne so Slovenskou informačnou službou vypracoval návrh nového zákona o spravodajských službách. Návrh zákona prichádza po sérii mediálnych škandálov okolo činnosti tajnej služby. Nejde o vlastnú iniciatívu ministerstva obrany, ktoré sa inšpirovalo zákonom v holandskom kráľovstve. Ten je v rámci Európskej únie považovaný za vzorový. V súčasnosti návrh zákona pripomienkujú v zmysle zákona jednotlivé inštitúcie. Pomerne hladký priebeh pripomienkového konania v jednotlivých rezortoch a národnej banke narazil na výrazný odpor ministra vnútra Vladimíra Palka (KDH). Ten má počas tohto týždňa o návrhu zákona rokovať spoločne s ministrom obrany Jurajom Liškom a riaditeľom SIS Ladislavom Pittnerom. Hovorca SIS Vladimír Šimko pre Slovo uviedol, že v rámci medzirezortného pripomienkového konania MO SR a SIS akceptovali pripomienky iných rezortov, a tak návrh zákona, o ktorom MV SR hovorí, je v súčasnosti už v kvalitatívne inej podobe. Experti MV SR však odmietli so zástupcami MO SR a SIS o pripomienkach rokovať s odvolaním, že zásadné pripomienky musia byť prerokované na politickej úrovni vedenia dotknutých rezortov. Po sérii škandálov z čias bývalého riaditeľa Ivana Lexu, keď SIS vylúčili zo spolku tajných služieb demokratických štátov, ktoré pokračujú doposiaľ nevyšetrenou kauzou odpočúvania novinára a predsedu ANO Pavla Ruska, by si Slovensko zaslúžilo naozaj nový zákon o spravodajských službách, postavený výlučne na odbornom základe a potrebách SR. SIS ročne zhltne zo štátnej kasy takmer miliardu korún. Zákon by mal preto zohľadňovať a odrážať súčasnú situáciu vo svete – terorizmus, nelegálnu migráciu, medzinárodný obchod s drogami, medzinárodný organizovaný zločin. Ďalej vplyv tzv. finančných žralokov na zahraničné investície, domácu ekonomiku a podobne. Namiesto toho sme svedkami pokračujúceho tichého sporu tajnej služby s rezortom vnútra. Palko sa nechal počuť ešte pred rokovaním, že má desať výhrad. Podľa neho chce SIS podobné právomoci ako polícia. Nesúhlasí s tým, aby SIS vo vlastnej réžii vyšetrovala trestnú činnosť svojich zamestnancov. Palkova pripomienka je na mieste, ibaže návrh zákona počíta s drobnými dopravnými nehodami a nie závažnými trestnými činmi, pričom vyšetrovanie by dozoroval vojenský prokurátor. Napríklad pri banálnej zrážke dvoch vozidiel SIS, dopravnej nehode príslušníka SIS, sa prípadom zaoberá obvodné oddelenie PZ. Radoví policajti tak spoznajú prvé mená agentov aj ich nadriadených a tajná služba musí vynaložiť nemalé prostriedky na opätovné utajenie. Palko nechce, aby sa SIS miešala do organizovaného zločinu a prípadov legalizácie príjmov z trestnej činnosti. Je to paradoxné, pretože vo svete je známych viacero prípadov, keď policajný agent nevydržal psychickú záťaž a prebehol na druhú stranu. Čím viac kontroly v tejto oblasti, tým lepšie. Organizovaný zločin napríklad v Taliansku v minulosti siahal až po vysoké politické špičky. Ak zlyhá polícia, zostane tajná služba a naopak. Ministerstvo vnútra má totiž svoje kriminálne spravodajstvo. Je to akási malá tajná služba v rezorte. Palkov rezort má napríklad výhrady k tomu, že SIS by po 10 rokoch musela občanovi oznámiť, že ho sledovala, ale nič nezistila. Prekáža im dĺžka lehoty. Je to vec názoru. Policajti, keď sledujú občana – rovnako ako tajná služba na základe povolenia sudcu – a nič nezistia, takúto povinnosť nemajú, pričom sa o tom ani len neuvažuje. Pri ochrane štátnikov a verejných činiteľov musia tajní agenti občas vyzvať občana, aby sa legitimoval. Rovnako ako pri pohybe a napríklad fotografovaní objektov tajnej služby. SIS takéto právo nemá. Po dohode s políciou by mohli niektorí presne určení príslušníci SIS používať policajné preukazy. Volať ku každému prípadu policajnú hliadku by bolo absurdné. Ide o odbornú diskusiu, pričom niektoré pripomienky rezortu vnútra majú logiku. Namiesto politických debát sa však ani týmto návrhom zákona nerieši problém slabej kontroly činnosti spravodajských služieb ako i kriminálneho spravodajstva parlamentom. Ale zdá sa, že to mnohým asi vyhovuje. A tak namiesto perspektívneho riešenia pokračuje tichý spor medzi silovými zložkami, ktoré by mali v normálnom štáte spolupracovať na prospech bezpečnosti občanov, a nie súperiť. Alebo napriek novembrovým zmenám po roku 1989 sa niektorí politici nechcú zdať najsilnejšieho nástroja na udržanie svojej moci a naďalej nás čakajú mediálne spravodajské hry rôznych skupín a skupiniek? Autor je stály spolupracovník týždenníka SLOVO
