Z New Yorku do Madridu
Udalosti z 11. marca boli pre lídrov EÚ dôležitým argumentom pre presadzovanie série už existujúcich mimoriadnych krokov v oblasti bezpečnosti. Predpokladá sa, že sú nutné na boj s fenoménom označkovaným ako „terorizmus“. V snahe konať veľmi rýchlo sa politici a experti v EÚ spoľahli na súbor nástrojov založených na sledovacej technike a používaní biometrických údajov, aby tak ukázali, že pred 11. marcom robili aspoň časť z týchto politík. No táto slepá viera v použitie technológie ako riešenia politického problému, je v skutočnosti mylná. Vytvára viac problémov a nedostatku bezpečia, než riešení. *** Európska rada 25. a 26. marca sa rýchlo dohodla na revidovanom akčnom pláne, ktorý obsahoval niekoľko kľúčových strategických cieľov v boji EÚ proti terorizmu. Oficiálna Deklarácia o boji proti terorizmu z 25. marca 2004 je kľúčovým, spoločným prístupom k ospravedlneniu a nutnosti - na základe bezprostredného nebezpečenstva - zdokonalenia a prijatia balíčka určeného pre boj so všetkým, čo sa zhruba vzťahuje na dnešné transnárodné politické násilie nazvané „terorizmus“. Je zarážajúce, že tieto kroky boli prezentované ako úplne nové, ambiciózne, efektívne opatrenia pre zvýšenie bezpečnosti. Nie sú však nové a, vzhľadom na nízku úroveň zabezpečenia ochrany ľudských a občianskych práv všetkých občanov EÚ a vládu zákona, nie sú ani adekvátne. Jedinou skutočne novou iniciatívou je skôr symbolické vymenovanie „Pána Terorizmu“ (post získal Gijs de Vries, bývalý zástupca ministra vnútra Holandska), deklarácia o solidárnej klauzule obsiahnutej v článku 42 európskej ústavy a rozšírenie právomocí Europolu. Už na mimoriadnom stretnutí Európskej rady 21. septembra 2001 bolo prijatých niekoľko technických riešení a iniciatív, ktoré znamenali zásadné problémy a vyslúžili si kritiku pri implementácii v niektorých členských krajinách. Adekvátnosť týchto opatrení s ohľadom na základné práva a slobody a súčasne ich operačnú účinnosť, bola tiež pre mnohých problematická. *** V skutočnosti sa zdá, že reálnym záujmom v zákulisí nedávnej Rady bolo využiť situáciu na komplexné a efektívne implementovanie vysoko kontroverzných technických krokov, ktoré boli pred madridskými udalosťami ostro kritizované. Hlavné nástroje, tvoriace časť zoznamu strategických cieľov, a zároveň základnú časť európskeho projektu bezpečnostnej stratégie, možno sumarizovať do niekoľkých bodov: - európsky zatykač a procedúry vydania podozrivých medzi členskými krajinami - rámcové rozhodnutie o boji proti terorizmu - posilnenie kontroly na európskych hraniciach, bezpečnosť v leteckej doprave, vytvorenie Európskej pohraničnej agentúry, začlenenie biometrických údajov a nových technologií do identifikačných dokumentov vydávaných pre občanov EÚ (pasy) i občanov tretích krajín (víza, povolenia na pobyt) - bilaterálna spolupráca medzi EÚ a USA, napríklad pri odovzdávaní dát pasažierov Americkému úradu colnej a hraničnej kontroly - široký prístup ku komunikačným údajom - vytvorenie európskeho registra trestných rozsudkov - snahy maximalizovať účinnosť orgánov EÚ i členských krajín v boji proti terorizmu, zdieľanie spravodajských informácií a odhad rizika - rozšírenie právomocí Europolu a Eurojustu. Väčšina týchto krokov bola prijatá pod hlavičkou „tretieho piliera“ podľa Zmluvy o Európskej únii. Znamená to, že budú založené čisto na medzivládnej spolupráci, nie na „komunitárnej metóde“. Je tiež známy nedostatok parlamentnej (Európsky parlament i národné) a súdnej (Európsky súdny dvor) kontroly všetkých krokov prijatých v rámci tohto piliera EÚ, rovnako ako demokratický deficit, ktorý sprevádza každý výstup EÚ v oblasti bezpečnosti. *** Mnohé z prijatých iniciatív vyvolávajú otázky. Napríklad európsky zatykač. Zvýši sa skutočne efektívnosť, alebo je to spôsob, ako sa môže polícia striasť zodpovednosti pred súdmi? Skutočne znamená rovnováhu medzi technickou a procedurálnou efektívnosťou a adekvátnou ochranou práv podozrivého? Hoci európsky zatykač nahradil procedúry vydávania medzi členskými krajinami od 1. januára 2004, päť krajín ho stále nezahrnulo do svojich právnych systémov - Nemecko, Taliansko, Holandsko, Rakúsko a Grécko. EÚ stále chýba rámec homogénnej ochrany právnej istoty procedurálnych práv osôb podozrivých, obvinených, súdených a odsúdených za spáchanie zločinu. Pokiaľ ide o Rámcové rozhodnutie o boji proti terorizmu, je potrebné zdôrazniť, že na úrovni EÚ neexistuje spoločná definícia toho, čo „terorizmus“ vlastne je. Široká interpretácia „hrozby“ je v spojitosti s úzkym zameraním na transnárodné politické násilie Al-Kajdy kontraproduktívna. Zdroje tak nie sú zjednotené. Nesprávne informácie a pomýlené stratégie zvyšujú strach, čo zasa môže viesť k zlému hodnoteniu vážnosti hrozby. Podozrenie, že útoky z 11. marca má na svedomí ETA, boli čiastočne vyvolané takýmto vnímaním. Treba sa vyhnúť zavádzajúcemu spojeniu medzi „terorizmom“, organizovaným zločinom a ilegálnym prisťahovalectvom, ktoré, a to dobre dokazuje španielsky prípad, môže byť zneužívané v národných voľbách. Riziko, že niektoré strany si z časti populácie urobia „obetných baránkov“, môže vyvolať ešte viac strachu, znížiť sociálnu kohéziu a (paradoxne) podporiť ilegálne transnárodné organizácie v ich snahách. *** Začlenenie biometrických údajov a nových technológií do identifikačných dokumentov a rozšírenie databáz boli na summite prezentované ako základný balíček hraničných kontrol, leteckej bezpečnosti a bezpečnosti dokumentov. Vo svetle madridských udalostí sa diskutovalo aj o budúcom rozvoji Informačného vízového systému a druhej generácie Schengenského informačného systému. Všetky tieto bezpečnostné nástroje, založené na použití nových technológií a sledovaní jednotlivcov, môžu viesť k praktikám nezlučiteľným s rešpektovaním ľudských práv a slobôd garantovaných v EÚ. Na základe rozhodnutia Európskej rady v Solúne (19. - 20. jún 2003) pripravila Európska komisia dva rozšírené návrhy už existujúcich regulácií vytvárajúcich jednotný formát pre povolenia na pobyt a víza. Už pred Madridom boli predstavené dve iniciatívy. Prvou bola európska odpoveď na požiadavku USA na splnenie ich podmienok bezvízového styku. V praxi to bude znamenať nový register európskych pasov a databázu občanov EÚ, ktoré budú obsahovať odtlačky prstov žiadateľov o pas, čísla pasov a pravdepodobne aj ďalšie relevantné dáta potrebné pre manažment systému. Druhým krokom vyžadujúcim si kritické hodnotenie je návrh direktívy o adekvátnej ochrane osobných dát pasažierov poskytnutých Výboru USA pre colnú a hraničnú kontrolu. Jeho súčasťou je aj konštatovanie, že Výbor USA je považovaný za adekvátnu úroveň ochrany osobných dát cestujúcich z a do USA. Už od prvého momentu však bolo jasné, že ochrana súkromia bude ohrozená. Hlavnou výhradou je potenciálne zneužitie či disproporčné použitie senzitívnych informácií. Použitie týchto informácií by bolo ospravedlniteľné len na základe podozrenia, že daný človek spĺňa určité presne definované charakteristiky vzťahujúce sa na špecifickú kategóriu osôb reprezentujúcich „teroristickú hrozbu“. *** O strate bezpečia, ktorú väčšina týchto návrhov spôsobí, hovoril už aj Európsky parlament a iné organizácie brániace ľudské a občianske práva (napríklad Statewatch), rovnako ako mnohí experti a akademici v Európe. Múdro sa pýtali na ich efektívnosť a adekvátnosť, nakoľko skôr znížia bezpečnosť všetkých. Viera časti expertov a verejnosti, že nájdu technické riešenie politického násilia pomocou všeobecného a individuálneho sledovania, je nebezpečná. Mylné vnímanie je zakorenené v ekonomických záujmoch niektorých súkromných spoločností, v eschatologickom strachu niekoľkých profesionálnych politikov a viere moderných spoločností, že na problém vždy existuje technologické riešenie. Kroky mienené ako riešenie politického násilia nazývaného „terorizmus“ tak predstavujú skutočnú hrozbu pre myšlienku slobody. Zdá sa, že technológia sledovania a vynucovania je považovaná za jediné riešenie našich súčasných problémov, za jedinú hodnotu. No sloboda a ochrana ľudských práv sú ešte základnejšími. Zabránia tomu, aby sa v úsilí zvyšovanie bezpečnosti nevytváralo v moderných európskych spoločnostiach ešte viac neistoty a pocitu strachu. Boj proti nedávno označkovaným „kľúčovým globálnym“ či „transnárodným hrozbám“ ako „terorizmus“ a cezhraničný organizovaný zločin bude treba starostlivo posúdiť s ohľadom na ľudské práva, občianske slobody, sociálnu kohéziu, ktoré tvoria nevyhnutnú časť európskych tradícií. Inak sa situácia bude podobať na opis Paula Watzlawicka z roku 1986 –„ultrariešenie“ sa stáva ultrariešením v tom, ako čo najlepšie neuspieť. Alebo, ako píše Watzlawick, „riešením, ktoré je deštruktívnejšie ako problém sám, pretože posilňuje korene problému a pridáva k nemu vlastné špecifické problémy“. Článok bol uverejnený na www.euractiv.sk Vychádza s láskavou podporou delegácie Európskej komisie v SR. Uverejnené názory sa nezhodujú s oficiálnymi stanoviskami Európskej komisie.
