Paláce verzus chatrče

Dnes už nie je nijakou vzácnosťou stretnúť pri vynášaní odpadkov ľudí, ktorí sa prehrabávajú v kontajneroch a vyberajú z nich zvyšky potravín, ktoré často aj hneď konzumujú. Nie každý má na to žalúdok. Ale obyčajne sa nad tým pousmeje, urobí svoju povinnosť a krútiac nechápavo hlavou, znechutený odchádza preč.
Počet zobrazení: 931
10_karikatura-m.jpg

Dnes už nie je nijakou vzácnosťou stretnúť pri vynášaní odpadkov ľudí, ktorí sa prehrabávajú v kontajneroch a vyberajú z nich zvyšky potravín, ktoré často aj hneď konzumujú. Nie každý má na to žalúdok. Ale obyčajne sa nad tým pousmeje, urobí svoju povinnosť a krútiac nechápavo hlavou, znechutený odchádza preč. Niekedy sa nám zdá, že je to prejav akejsi našej ľudovej fantázie, zlého sna, z ktorého sa o chvíľu prebudíme. Akosi zrazu nevieme pochopiť, prečo to tí ľudia robia? Ako sa dajú jesť odpadky, teda to, čo iní vyhadzujú. Čo ich núti takto konať? Bieda, hlad, zlé sociálne podmienky, nezamestnanosť? Kto sa už pri pohľade na „kontajneristov“ zamyslí nad neoddeliteľnou hodnotou človeka, akou je obyčajná ľudská dôstojnosť? Žijeme v 21. storočí a poniektorým sa pred zrakom črtá bájny obraz krajšej budúcnosti, prosperity, bohatstva a bezstarostného života. Ešteže nás sem-tam preberú prípady od kontajnerov a ukážu nám aj druhú stránku tváre spoločnosti, ktorú sme dlho a krvopotne budovali pod rôznymi mocenskými, často aj nekompetentnými subjektmi, pripravovali, kreovali, dotvárali, vylepšovali aj čičíkali. Bolo by už načase, aby spoločnosť konečne zaregistrovala bolestné vzdychy našich nedôstojne žijúcich spoluobčanov, aby sa prebudili do seba zahľadení či dokonca už ani „nevidiaci“ politici, zvolení a samozvaní. Stále pribúda ľudí, ktorí sú presvedčení, že demokracia, ľudské a občianske práva sú javy často hypotetické a jednoduchému občanovi mnohokrát také nedostupné, že ho ešte väčšmi deprimujú a ponižujú. Naša spoločnosť je čoraz hlbšie sociálne, kultúrne, vzdelanostne, majetkovo, aj inak diferencovaná a roztrieštená. Preto si myslím, že spojenie paláce verzus chatrče je v tomto zmysle viac ako opodstatnené Množia sa prípady otvorenej i skrytej korupcie štátnych zamestnancov vo všetkých oblastiach a rovinách. Rýchlo sa rozmáha kriminalita, agresivita, násilie, týranie, šikanovanie, arogancia, narkománia a s nimi súvisiace negatívne dôsledky, ktoré ešte väčšmi znečisťujú jednoduchého občana, obklopujú ho obavami, strachom o život, rodinu, vlastný majetok, prácu. Spokojnosť občana, zabezpečenie jeho základných životných potrieb, by malo byť prvoradé. Náš vstup do európskych či transkontinentálnych štruktúr je síce významným a potrebným krokom, ale uvedomujeme si za akú cenu?! Nedarí sa nám radikálne zastaviť nárast nezamestnanosti, klesá cena práce a celková životná úroveň už značnej časti obyvateľstva. Prehlbuje sa priepasť medzi bohatými a chudobnými. Postupne, ale zákonite, sa stavia nepreniknuteľná bariéra medzi jednotlivými sociálnymi skupinami. Náš občan je vďaka tvrdej radikalizácii cenovej politiky čoraz dezorientovanejší a bezmocnejší. Vie pochopiť ťažkosti štátu. Ale vie štát pochopiť sociálne ťažkosti a problémy občana? Dokáže za proklamovaných podmienok zabezpečiť dôstojný ľudský život rovnako pre všetkých? Alebo dlhodobé, nezmerateľné, vzdialené „vyššie“ ciele a záujmy sú mu prednejšie? Kdesi sa nám vytratil človek, občan, ako do najbližších volieb nepotrebný fenomén!!! Redakcia týždenníka SLOVO sa nemusí stotožňovať s textami uverejnenými v tejto rubrike. Autor je filozof a politológ

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984