Čo číta, čo nedočítal(a)

Cestovanie býva zväčša veľká oštara. No čas strávený vo vlaku či lietadle sa dá stráviť aj príjemne – čítaním kníh. Na trasu Bratislava – Berlín a späť som si zobral dve útle knižky. A dobre som si zvolil, lebo som ich takpovediac „zhltol“ jedným dychom. Tou prvou je román Sándora Máraia Sviece dohárajú. Počas jednej noci sa odohrá rozhovor dvoch bývalých priateľov, ktorí si po vyše štyridsiatich rokoch musia ujasniť niečo, čo medzi nimi zostalo nedopovedané. Milujem príbehy. Táto nostalgická spomienka na svet, ktorý je nenávratnou minulosťou, je skvelý príbeh. Štylisticky vybrúsený. Len jedna malá poznámka: pred štyrmi rokmi ma vo výkladoch mníchovských kníhkupectiev upútalo množstvo kníh od, pre mňa dovtedy neznámeho, Máraia. Takmer na každej bola nálepka Kniha mesiaca. No darmo som vtedy hľadal u nás čo i len jeden preklad tohto košického rodáka. Prečo tento literárny skvost vychádza u nás až teraz a s lesklou obálkou sťaby šlabikár? Nie je to dosť príznačne slovenské? Poďme však k druhej knižke Balzac a malá čínska krajčíročka od Dai Sijie. Ako už napovedá samotný názov, dej sa odohráva v Číne v období „kultúrnej revolúcie“. Študenti sú posielaní na prevýchovu do hôr, kde sa musia „podučiť“ fyzickej práci. Čítanie akýchkoľvek kníh, okrem Maových a Stalinových spisov, je trestným činom. Tento titul by som odporučil ako povinnú literatúru všetkým poslancom KSS a iným zakukleným komunistom. Ak by im to náhodou nestačilo, tak pripájam Červenú jazdu a iné poviedky od Isaaka Babela, ktorú práve čítam. Babelovo zvolanie: ,,Ako my prinášame slobodu – to je príšerné!“ hovorí samo za seba... Táto rubrika má názov: čo som čítal a nedočítal. Pri pohľade na moju knižnicu sa mi vždy rozsvieti pomyselný semafor: tretina bliká načerveno. To sú knihy, v ktorých som prečítal akurát tak záložku. Zelenú tretinu tvoria prečítané a pomedzi to na oranžovo blikajú tie rozčítané. Sem patrí napr. aj Canettiho trilógia Zachránený jazyk, Pochodeň v uchu a Hra očí. Ako záložka ukazuje, po dva razy som sa „dopracoval“ na stranu 264 druhého dielu. Na tretí pokus hádam Cannetiho autobiografiu prečítam celú. Autor je študent žurnalistiky na Slobodnej univerzite v Berlíne