Dvesto rokov od prvého srbského povstania

Pred dvesto rokmi vypuklo neďaleko Belehradu povstanie, v ktorom sa Srbi, ako prvý národ na Balkáne, zbavili tureckej nadvlády a získali nezávislosť.
Počet zobrazení: 952

Pred dvesto rokmi vypuklo neďaleko Belehradu povstanie, v ktorom sa Srbi, ako prvý národ na Balkáne, zbavili tureckej nadvlády a získali nezávislosť. Turci začali obsadzovať Srbsko a prenikať do ďalších oblastí západného Balkánu po bitke na Kosovom poli v roku 1389. Pre domáce obyvateľstvo ich príchod neznamenal nič dobré. Nasledujúcich viac ako štyristo rokov poznamenal teror, rabovanie, vypaľovanie domov, statkov, kostolov, kradnutie detí, znásilňovanie, v najlepšom prípade len vysoké dane a poplatky. Početné protiturecké vzbury neprinášali pozitívne výsledky až do roku 1804. Vtedy sa na veľký pravoslávny sviatok Sretenje, 15. februára, v malej obci Orašac, asi 80 km od Belehradu, zhromaždili rozhnevaní obyvatelia z rôznych krajov dnešného Srbska, aby sa dohodli na jednotlivých operáciách veľkej vzbury proti okupantom. Za svojho vodcu vybrali Djordja Petrovića Karadjordjeho. Už na začiatku povstania sa srbským bojovníkom podarilo vyhnať Turkov z Valjeva, Požarevca, Šabca a ďalších miest. Niekoľko mesiacov bojovali proti miestnym feudálom, regulárnu armádu poslal osmanský sultán prvýkrát do boja proti povstalcom až v roku 1805. Hoci aj bitka pri Ivankovci sa pre Srbov skončila úspešne, Turci sa nevzdávali ľahko. V nasledujúcom roku zaútočili z Bosny, armáda Osmanskej ríše však v roku 1806 v Mišarskej bitke utrpela opäť ťažké straty. V tom istom roku v bitke pri Deligrade neďaleko Aleksinca niekoľko tisíc povstalcov zvíťazilo nad päťdesiattisícovou dobre vyzbrojenou a vycvičenou armádou. Koncom roka sa do srbských rúk dostalo aj dnešné hlavné mesto krajiny, Belehrad. Keď v roku 1807 Rusko vstúpilo do vojny s Tureckom, povstalci na žiadosť Ruska pokračovali v bojoch proti Turkom. Spolu s ruskými vojakmi pobili turecké vojsko na Štibuku a Malajnici a oslobodili okolie Negotina. Povstanie srbských sedliakov sa tureckým vojakom podarilo zlomiť až v lete 1813, keď zaútočili na vysilených a vnútorne nejednotných Srbov zo všetkých strán a znova obsadili krajinu. Proces národného oslobodenia srbského národa čoskoro pokračoval. V apríli 1815 v Takove pri Gornjom Milanovci vypuklo druhé srbské povstanie pod vedením Miloša Obrenovića. Obsadenie dôležitých miest a obava z možného ruského zásahu prinútili Turkov, aby začali vyjednávať s vodcom povstania. Carihrad vtedy Srbom sľúbil právo na samosprávu, čo dalo základ ďalšiemu ekonomickému a politickému rozvoju krajiny. V roku 1833 sa už k autonómnemu Srbsku (ale ešte stále v rámci Osmanskej ríše) pričlenilo ďalších šesť oblastí a Turci sa začali sťahovať z menších obcí. Veľké srbské mestá opustili v roku 1867. Na Berlínskom kongrese v roku 1878 po víťazstve v druhej srbsko-tureckej vojne si Srbsko zabezpečilo teritoriálne rozšírenie smerom na juh a získalo konečne aj dlho želanú samostatnosť. Vymanenie sa spod nadvlády Osmanskej ríše otvorilo balkánskym národom dvere k rozvoju školstva, kultúry a hospodárstva. Už štyri roky po vypuknutí prvého srbského povstania Dositej Obradović založil v Belehrade prvú tzv. Velikú školu. V roku 1814 vydal Vuk Karadžić prvý slovník srbského jazyka a prvá univerzita prijala študentov v roku 1833 v meste Kragujevac. Nový dych nabrala aj Srbská pravoslávna cirkev, ktorá niekoľko storočí vykonávala obrady v lesoch a na tajných miestach. Hoci sa prvé srbské povstanie skončilo neúspešne, bolo jednou z najdôležitejších udalostí v histórii Balkánu. Ním sa začal boj nielen srbského, ale aj ostatných národov na Balkánskom polostrove za oslobodenie spod nadvlády tureckých feudálov a za vytvorenie národných štátov. Srbské kniežatstvo, na čele ktorého sa striedali dynastie Obrenovićovcov a Karadjordjevićovcov, bolo jedným z najdemokratickejších zriadení v Európe v 19. storočí. Autorka je spolupracovníčka týždenníka Slovo

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984