Starosti pobaltského štátu

Veľa „nových“ krajín v stredoeurópskom regióne má problémy s medzinárodnou identifikáciou. Podobne ako si mnohí ešte stále mýlia Slovensko so Slovinskom, aj Litva má „problémy“ so svojím susedom Lotyšskom, ktoré sa po anglicky vyslovuje a píše Latvia.
Počet zobrazení: 2727
6-m.jpg

Veľa „nových“ krajín v stredoeurópskom regióne má problémy s medzinárodnou identifikáciou. Podobne ako si mnohí ešte stále mýlia Slovensko so Slovinskom, aj Litva má „problémy“ so svojím susedom Lotyšskom, ktoré sa po anglicky vyslovuje a píše Latvia. Sú však nezameniteľné identifikačné znaky: napríklad pestrofarebná žlto-zeleno-červená zástava, ktorá začala viať na televíznych obrazovkách a naznačila, že sa niečo hýbe aj v Sovietskom zväze. Čerstvy víťaz volieb z konca februára 1990 (dovtedy opozičné hnutie Sajudis) vyhlásil v Najvyššej rade 11. marca nezávislosť od Moskvy. Litva sa na tento krok odhodlala ako prvá pobaltská republika. Samozrejme to vtedajšia veľmoc odmietla a v januári 1991 vyslala do Litvy sovietske ozbrojené sily. Zahynulo štrnásť bezbranných ľudí, ale pokus o zvrat demokratizácie zlyhal. Už niekoľko mesiacov po tom, ako zmizli zbrane z ulíc, nadviazala v auguste 1991 mladá republika diplomatické styky s Európskymi spoločenstvami. V roku 1992 prijalo zákonodarné zhromaždenie ústavu a Litva sa stala parlamentnou demokraciou s poloprezidentským systémom. Stoštyridsaťjeden členov parlamentu, ktorý sa nazýva Seimas, pochádza z dvoch typov kandidačných listín. Jedna voľba sa uskutočňuje v 71 volebných obvodoch, kde z každého obvodu postupuje jeden poslanec. Ďalších sedemdesiat sa do parlamentu dostáva z kandidačných listín strán, ktoré presiahnu hranicu piatich percent. Od prvých volieb z roku 1990 sa až do volieb roku 2000 pravidelne striedala pri moci ľavica a pravica. Pády jedných a vzostupy druhých boli o to tvrdšie. Po posledných voľbách napríklad počet konzervatívnych poslancov klesol zo 70 na 9. Pozorovatelia tento pád vysvetľujú ekonomickou recesiou, z čoho vinili najmä politické elity. Lenže politické turbulencie nie sú v Litve nijakou neznámou. Naopak, parlamentné voľby sa konali od roku 1992 trikrát (pri štvorročnom volebnom období), no vládna elita sa menila častejšie. Vďaka straníckej nestabilite, frakciám a nezhodám sa krajina ocitla „v rukách“ ôsmich rôznych vlád. Posledné zemetrasenie na politickej scéne spôsobilo odvolávanie prezidenta. Osemdesiatšesť zo 141 poslancov parlamentu podpísalo 16. decembra 2003 obžalobu, v ktorej prezidenta Rolandasa Paksasa obviňujú z ohrozenia národnej bezpečnosti, pretože udržiaval vzťahy s ruskými zločineckými skupinami. Na zvrhnutie prezidenta je potrebná trojpätinová väčšina (86 zákonodarcov), ktorá musí podporiť aspoň jedno z celkovo šiestich obvinení do konca celej procedúry impeachmentu, ktorá môže trvať od troch do šiestich mesiacov. Litovský premiér Algirdas Brazauskas obvinenia zľahčil, no od prezidenta požadoval rezignáciu, aby sa predišlo kríze. Paksas však obvinenia kategoricky poprel a odstúpiť odmietol. Dodal, použijúc typickú litovskú frázu, že je „pokojný ako Belgičan“. V novembri uverejnila Litovská štátna bezpečnosť dokument, podľa ktorého Paksas a členovia jeho administratívy boli napojení na osoby a organizácie s pochybnou povesťou, ako aj na zahraničné tajné služby. U tohto politika je okrem iného zaujímavý fakt, že v roku 1999, keď bol premiérom, radšej rezignoval, ako by mal podpísať dohodu s americkým potenciálnym privatizérom ropného priemyslu, spoločnosťou Williams International. Týmto rozhodnutím si vyslúžil štatút národného hrdinu. Privatizácia sama osebe bola v Litve veľkou témou. Pravicové i ľavicové strany sa celkom pochopiteľne hádajú pri tejto téme. Liberáli a konzervatívci, prirodzene presvedčení o tom, že štát je zlým vlastníkom, sa chceli zbaviť všetkých štátom kontrolovaných akcií. Využívali pritom argumenty o prístupovom proces do WTO, ako aj do EÚ. Sociálni demokrati sa, naopak, v duchu keynesovskej teórie obávali, že stratou vplyvu na podniky stratia aj možnosť konať proti inflácii a nezamestnanosti. Takisto aj strata príjmov z dividend by ovplyvnila možnosť redistribúcie, táto úloha štátu bola v bývalých sovietskych republikách najviac postihnutá. Privatizácia ako taká mala aj veľký medzinárodno-politický rozmer. Hneď, ako sa vláda rozhodla privatizovať strategické podniky, ozvali sa investori z Ruska, ktorí mali záujem najmä o energetický a ropný priemysel. Vláda však, obávajúc sa možného nárastu vplyvu bývalého kolonizátora, túto možnosť do veľkej miery znemožnila. Napriek tomu Litva ako jediná z pobaltských krajín udržiava s Ruskom relatívne dobré vzťahy. Samozrejme, že len relatívne, keďže sa, ako aj jej susedia, dlhodobo usiluje o vstup do NATO, čo bolo pre Rusko až donedávna nepredstaviteľné. No udalosti z 11. septembra 2001 značne zmenili pohľad Ruska aj na tento problém. V nasledujúcich dvoch mesiacoch by Litva mala vstúpiť do NATO, ako aj do Európskej únie. Štrnásť rokov po dlhej a ťažkej transformácii sa formálne stane súčasťou iného bloku. tabuľka Litva – fakty Rozloha: 65 200 km2 Počet obyvateľov: 3,6 milióna Priemerná dĺžka života: 64 rokov muži/76 rokov ženy Hlavné mesto: Vilnius Politické zriadenie: republika Mena: litas Nezamestnanosť: 12,5 percenta Hlavný vývozný artikel: nerastné suroviny, textil a textilné výrobky, strojárske výrobky Linky: www.travel-lithuania.com - turistické informácie o Litve www.lietuva.lt - informácie o Litve www.president.lt/en - oficiálna stránka litovského prezidenta Vychádza s láskavou podporou delegácie Európskej komisie v SR. Uverejnené názory sa nezhodujú s oficiálnymi stanoviskami Európskej komisie.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984