Reklama
Reklama

Komorná hudba Jozefa Sixtu

Keď som v roku 1971 začal študovať skladbu na bratislavskom Konzervatóriu, práve sa u nás začínalo normalizačné zmenšovanie ľudskej osobnosti na požadované parametre. Riaditeľom tejto inštitúcie bol čelný domáci stalinista, do hĺbky otrasený nedávnym obrodným procesom. Atmosféra v spoločnosti bola ťaživá, dusná a frustrujúca, našich rodičov práve vyhadzovali iní rodičia z dávnych zamestnaní.
Počet zobrazení: 1014

Keď som v roku 1971 začal študovať skladbu na bratislavskom Konzervatóriu, práve sa u nás začínalo normalizačné zmenšovanie ľudskej osobnosti na požadované parametre. Riaditeľom tejto inštitúcie bol čelný domáci stalinista, do hĺbky otrasený nedávnym obrodným procesom. Atmosféra v spoločnosti bola ťaživá, dusná a frustrujúca, našich rodičov práve vyhadzovali iní rodičia z dávnych zamestnaní. Konzervatórium sa však dalo prežiť dobre – nielen preto, že sme sa tam nezaoberali Brežnevom a Husákom, ale Bachom a Beethovenom, ale tiež preto, lebo tu pôsobili dvaja duchom slobodní pedagógovia, ktorí si z celej normalizácie robili neuveriteľnú srandu. Bol to za ruštinára zamaskovaný Dušan Bill a učiteľ teórie a skladby, skladateľ Jozef Sixta. Sixta mal vtedy 31 rokov, no vďaka mimoriadnej muzikalite a kompozičným schopnostiam bol jednou z najväčších nádejí slovenskej hudby. Jeho dielo tieto očakávania v plnej miere potvrdilo. Sixta študoval hru na klavíri a kompozíciu na bratislavskom Konzervatóriu, kompozíciu absolvoval na VŠMU roku 1964 u prof. Alexandra Moyzesa. Moyzes bol zástancom tradičného kompozičného remesla, ktorého osvojenie bolo v jeho triede nevyhnutnosťou. Čo vlastne bolo toto tradičné remeslo? Podľa Moyzesa skladba vyžaduje inšpiráciu a znalosť toho, ako formovať hudobný tok, „ako začať, ako pokračovať a ako končiť“. Je to iba banalita? Aristotelova Poetika je najstaršia a zároveň najkomentovanejšia kniha dejín o predpokladoch umeleckej tvorby, najmä tragédie. Tragédia podľa Aristotela pozostáva zo šiestich zložiek, pričom ťažiskovú zložku predstavuje dej (fabula, gr. mythós) – a tento dej Aristoteles definuje ako „celok, ktorý má začiatok, stred a koniec“. Aj Leopold Mozart, píšuci o skladateľstve svojmu synovi, hovorí o nevyhnutnosti mať správne „il filo“ (niť) – schopnosť tkať hudobný čas, viazať následné prvky do autonómneho celku. Hudba 20. storočia mávala vlajkou evolúcie, najnovšie výdobytky vývoja sa stávali akútnymi tvorivými normami. Umelecký kvas šesťdesiatych rokov prebudil snahy domácich hudobníkov dobehnúť vývoj zameškaný vďaka vnútenej socrealistickej doktríne. Sixta sa po ukončení štúdií okamžite začína zaujímať o horúcu aktuálnosť, ktorú predstavovali snahy poľskej skladateľskej školy. Inšpirovaný touto koncepciou píše v šesťdesiatych rokoch sériu skladieb pre menšie i väčšie telesá, ktoré si získali pozornosť verejnosti, ocenenia v skladateľských súťažiach i pozície na hudobných festivaloch. V sedemdesiatych rokoch sa navracia k tradičnejšej koncepcii hudobného času, pričom metricky voľná aleatorická a metricky prísna kompozícia vedľa seba koexistujú a navzájom sa dopĺňajú. Sixta preberá z kompozičnej tradície princípy plynutia hudobného toku, racionálna organizácia melodiky i harmónie zasa nadväzuje na hudobné poetiky 20. storočia. Jeho skladateľský ideál je mnohovrstvový. Usmernený čas spája s ideálom renesančného mysliteľa Nikolausa Listenia opus perfectum et absolutum, s ideálom nanajvýš vnútorne integrovanej sadzby. Prísny kontrapunkt renesančného dedičstva sa uňho prepája s klasicistickými typmi rozvíjania, každý tón nesie viacero funkcií vo vzťahu k rôznym vrstvám skladby. Snaha o nanajvýš dokonalú viacvrstvovú integrovanosť celku ho zasa spája s ideálmi Antona Weberna (renesančná jednota mikrokozmu a makrokozmu, Goetheho prarastlina, zrkadliaca vo všetkých svojich častiach celok). Vnútorná sloboda skladateľa sa prejavuje aj v autorovom celoživotnom odmietaní spájania hudby s mimohudobnými asociáciami. Sixta píše len „absolútnu hudbu“, neprijal ozveny barokových afektov, nezhudobňuje texty, nespája ideálny svet dokonalej hudobnej štruktúry s polyštýlovými prvkami, výletmi do histórie či inými umeleckými médiami. Keď Hanslick uprostred 19. storočia napísal tézu, podľa ktorej „obsahom hudby sú znejúce pohybujúce sa formy“, otvoril dejiny diskusie o hudobnom formalizme, hoci sám chcel len negovať mohutný vplyv wagnerovskej koncepcie hudobnej drámy. Sixtov hudobný formalizmus nie je len prejavom „hrového pudu“, je takisto negáciou – nachádza zmysel hudby v samotnej hudbe, a tak neguje možnosť ideologickej manipulácie a otvára priestor tvorivej slobode. Sixta si svojimi ideálmi prísne vymedzil kompozičný priestor. Stručný zoznam jeho diel obsahuje len sólovú, komornú a orchestrálnu hudbu a celé jeho doterajšie dielo sa zmestí (podobne ako Webernovo) na tri či štyri CD. Hudobný fond vydal nedávno CD Komorná hudba Jozefa Sixtu. Obsahuje skladby z rôznych období jeho tvorby, určené pre sólistické (klavírne skladby Sólo a Piano-Sonáta, čembalová Etuda, violončelový Recitatív) alebo komorné médium (Sláčikové kvarteto č. 1, Trio pre klarinet, violončelo a klavír, Trio pre klarinety). Komorná hudba, tento „pokojný rozhovor múdrych mužov“ (renesančný topos), sa mnohokrát v dejinách hudby stala priestorom pre vrcholnú umeleckú výpoveď a aj v Sixtovom diele má analogické postavenie. CD nahrali interpreti mladší o niekoľko generácií. Sólové skladby hrá klavirista Mikuláš Škuta, čembalista Peter Guľas a violončelista Jozef Lupták, ktorý hrá aj v súborových skladbách. V nich sa vystriedajú huslisti Miloš Valent, Marián Gašpar, violista Peter Šesták, klaviristka Eleonóra Škutová-Slaničková a klarinetisti Ronald Šebesta, Peter Maurer a Kristián Tóth. Sixtove skladby dnes absentujú na našich pódiách, nenájdeme ich ani na festivaloch zameraných na súčasnú hudbu. Nielen poslucháči nemajú možnosť vypočuť si ich, ani interpreti nemajú možnosť ich hrať. Interpreti nahrávali skladby vlastne bez pódiovej skúsenosti s nimi, a tak je obdiv voči ich umeniu a hĺbke porozumenia ešte väčší. Oni nám totiž umožnili spoznať jeden z vrcholov slovenskej hudby – komornú hudbu Jozefa Sixtu.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama