Reklama
Reklama

Euroslovenčina

Hoci mi vďaka štýlu redaktorskej práce prischla prezývka zdedená po filmovej postave, Viktor Čistič, rozhodne nepatrím k ochrancom a čističom slovenčiny (len opravujem aj syntaktické a štylistické chyby). Jednako ma však pri čítaní kníh, časopisov, novín, ale aj nápisov na obchodoch a plagátoch vyrušuje niekoľko „drobností“. Schválne som vynechal hovorenú reč.
Počet zobrazení: 889
1-m.JPG

Hoci mi vďaka štýlu redaktorskej práce prischla prezývka zdedená po filmovej postave, Viktor Čistič, rozhodne nepatrím k ochrancom a čističom slovenčiny (len opravujem aj syntaktické a štylistické chyby). Jednako ma však pri čítaní kníh, časopisov, novín, ale aj nápisov na obchodoch a plagátoch vyrušuje niekoľko „drobností“. Schválne som vynechal hovorenú reč. Uskutočňovaná naživo, okamžite, v kanáli plnom šumu, prirodzene obsahuje množstvo chýb. S výnimkou naliehavého, zvýšeného, neprirodzene kvíliaceho hlasu moderátorov spravodajstva komerčných televízií som ochotný odpustiť živej – na uši namierenej – reči takmer všetky prehrešky. Azda mám oko citlivejšie ako ucho, možno je to len profesionálna deformácia (pekná floskula, však? Česi už majú aj slovník takýchto mladých skamenelín), čoraz častejšie však pri čítaní narážam na nedostatky, deviácie a výrastky formy, ktorá nepatrične vystupuje do popredia a strháva na seba nezaslúženú pozornosť. Obsah – aj obsažný, teda cenný – sa potom dobýva veľmi ťažko. Ak uvážime, že oddeľovanie obsahu a formy je iba abstrakciou – pomôckou bádateľov v oblasti znakových systémov, vychádza nám, že strata na jednom bojovnom poli je porážkou v celej vojne. Bujnenie metafor v tomto texte by sa už o dva riadky mohlo stať konečnou čitateľskou stanicou, preto prejdime k vyratúvaniu niekoľkých banálnych príkladov. Inflácia je len jedným z termínov, ktoré sa do bežnej reči (rodinnej, kuchynskej) dostali z odbornej reči ekonómie. Niekedy mám pocit, že práve ekonomický diskurz naplno zaujal miesto ľudovej reči. A neviem, či sa nám to „oplatí“, či „nedoplácame“. Teraz mám však na mysli infláciu ako jav, proces; nezaujíma ma jeho terminologické pozadie. Vyprázdňovanie významov – a v dôsledku toho aj celkového zmyslu – sa totiž deje na prvom mieste nadužívaním slov. V tom je zahrnuté i nepatričné a neprimerané užívanie. Nie div: nežijeme, užívame si. Nie však po troške. Ohadzujeme sa slovami s predponami super, hyper, mega, naj. Chceme viac. A darí sa – sme naj: najsmiešnejší. Áno, správne ste identifikovali reč reklamy – najväčšie pohrebisko slov a významov. No vo všetkých rečiach, vo všetkých rezortoch reči práve „robí skvelú kariéru“ predpona euro. Koľko stoviek firiem, koľko tisícok výrobkov sa volá podľa tohto vzoru? Eurostavex, Eurobet, Eurokera, eurookná, eurodvere, eurobetón – a to som iba pri stavebníctve. Kde sa to všetko vzalo? Pred koľkými rokmi? (Respektíve – ako nám káže pýtať sa pošramotená syntax: „Koľko rokov dozadu?“) Keď som bol školák, poznal som len sladký dvojfarebný eurokrém. Alebo je to súčasť europolitiky, ktorá sa v plášti mytológie a literatúry vydáva za filozofiu? Ako by povedali viacerí euroslovenskí politici: „Nie je to najoptimálnejšie, ani najideálnejšie.“ Priestorom regenerácie ochrnutej reči, zdreveneného jazyka, by mohla byť literatúra. Uplatnila by odrazu obe protichodné tendencie, keď je na jednej strane tým, čo reč a myslenie udržiava, chráni a konzervuje, a na opačnej tým, čo ich narúša, spochybňuje a obnovuje. Človek píšuci musí citlivo posúdiť, kedy je správny čas a kde správne miesto uplatniť jedno alebo druhé. Človek vydávajúci by potom nemal ľutovať prostriedky na honorár pre človeka redigujúceho a korigujúceho, nalievajúceho a zalamujúceho, aby nevyplašil a neodohnal človeka čítajúceho (vzácny druh!). Lebo horšia od euroslovenčiny môže byť a, žiaľ, často bývy slovenčina bezčiarková, ľubovoľnočiarková, polohrubková a hrubková. Dúfam, že ešte nie sme tak ďaleko, že podmienkou udelenia grantu z eurofondov je euroslovenčina. Začína totiž vážne konkurovať McSlovenčine, ktorá ničivo napadla najintímnejšie miesto každej živej reči – citoslovcia. Keď nám niečo padá, alebo nás nepríjemne prekvapí: „úúps!“ Keď sa derie z hrdla obdiv: „uáu!“ A to nehovorím o ohrození našich tradičných vulgarizmov... Nemám chuť horliť – to sa v apatickej dobe nijako nehodí. Veď kto by to čítal? Chcem sa len skromne a šibalsky spýtať: Keď dnes slovenčina vyzerá aj takto – „Hliníkové dvere majú celý rad vynikajúcich predností ako kovové a naviac posuvný systém poskytuje možnosť účelu montáže prechodných dverí s možnosťou pre rôzne kombinácie imitácií dreva, zrkadiel a ornamentného skla. Zrkadlo s fóliou a rôzne ornamentné sklo je vložené v tesniacom prvku, ktorý zabraňuje priamy kontakt s rámom proti nárazovemu rozbitiu. Je nutné si uvedomiť, že systém hliníkových dverí a osvedčené prevedenie šatníka, svojou kvalitou zodpovedá najvyšším požiadavkám súčastnosti svetového trendu. Netradičné dizajnové riešenie neporuší vnútorný priestor, jeho funkcie a estetické členenie.“ – ako bude vyzerať o dvadsať rokov? Jazyk nie je vírus, je to cicavec s oslabenou imunitou napádaný vírusmi. Prepáčte, pán Burroughs.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama