Reklama
Reklama

Čo takto rodové ministerstvo?

Nadpolovičnú väčšinu obyvateľov zemegule tvoria ženy. Inak to nie je ani na Slovensku a v okolitých krajinách. Je preto paradoxné, že utláčanou „väčšinou“ sú práve ony. Nedávno v Čechách rozprúdila hladinu stojatých vôd možnosť, že do vlády pribudne nový minister alebo ministerka. Spoločná Európa totiž tlačí pred sebou viacero vízií. Jednou z nich je aj európska spoločnosť budovaná na princípe rovnosti príležitostí žien a mužov. A práve ministerstvu, ktoré by malo na to dohliadať, by mal „genderový“ minister/ka šéfovať.
Počet zobrazení: 1397

Nadpolovičnú väčšinu obyvateľov zemegule tvoria ženy. Inak to nie je ani na Slovensku a v okolitých krajinách. Je preto paradoxné, že utláčanou „väčšinou“ sú práve ony. Nedávno v Čechách rozprúdila hladinu stojatých vôd možnosť, že do vlády pribudne nový minister alebo ministerka. Spoločná Európa totiž tlačí pred sebou viacero vízií. Jednou z nich je aj európska spoločnosť budovaná na princípe rovnosti príležitostí žien a mužov. A práve ministerstvu, ktoré by malo na to dohliadať, by mal „genderový“ minister/ka šéfovať. Ak sa pozrieme do minulosti (vhodnejší by bol možno termín do histórie), bez väčšej námahy zistíme, že „veľkí muži“ neurčovali len svoje vlastné životy, ale tvorili aj dejiny. Aj preto im životopisci venovali patričnú pozornosť. Na tom nie je nič nezvyčajné. O ľuďoch, ktorí nepatrili medzi „vyvolených“, sa totiž predpokladalo, že sa podriaďovali predpísaným spoločenským roliam nepripúšťajúcim nijaký priestor pre vlastné konanie, pokiaľ nechceli ohroziť svoje životné vyhliadky. Sociálne a ekonomické tlaky takto pripravili najmä ženy o ich pohľad na vec. Preto sa nemôžeme čudovať, že neboli pre literatúru vôbec zaujímavé a naše dejiny, ako také, sú takpovediac výsostnými dejinami mužov. Až v 70. rokoch 20. storočia sa mohlo nahlas povedať, že v dejinách zohrávalo špecifickú rolu aj pohlavie. Dejiny rodu preto ukazujú, že nie je možné písať dejiny žien bez vzťahu k dejinám mužov. To len moderna nalinajkovala, že svet pocitov patrí ženám a svet rozumu mužom. Ich životy (ako inak, veď potom by som tu nebola ani ja, ani vy) sú ustavične tesne prepojené. Slovenský parlament opäť rokuje o antidiskriminačnom zákone, ktorý nie je len o mužoch a ženách a o homosexuáloch túžiacich osvojiť si dieťa. Časť politického spektra má snahu rozdrobiť problematiku diskriminácie do novelizácie už existujúcich asi osemdesiatich noriem. Neochotu prijať jeden zákon, ktorý by bol nielen doplnkom k ústave, ale aj nástrojom konkrétnych opatrení, zastrešujú rečami, že to len posadnuté gender-intelektuálky a ľavicoví aktivisti dostávajú ľudí do neriešiteľných situácií a ohrozujú pritom základné európsko-kresťanské hodnoty. V spoločnosti však existujú zažité rodové stereotypy, ktoré sa prejavia nielen v nižších platoch žien, ale napríklad aj v tom, že dieťa v rozvodovom konaní zveria do opatery matky bez hlbšieho skúmania rodinnej situácie. Tieto stereotypy sú súčasťou jedného problému, ktorý neustále osciluje – a prehlbuje sa, a to našich rozdelených a podmienených rolí žien a mužov. Myšlienka gender-ministerstva je na jednej strane lákavá, na druhej strane nesmierne zaväzuje. Nie som si totiž istá, ak by sa takáto idea podarila presadiť do slovenského, nielen politického života, či máme na to, aby sa z takéhoto ministerstva nestal (vzhľadom na našu náturu) len ďalší kolos úradníckych oddelení s nekonečnými štósmi dotazníkov a v skutočnosti nič neriešiacich smerníc. I keď sa hovorí, že keď „neprší, nech aspoň kvapká“. Vďaka teda i za existujúcu komisiu pre rovnosť príležitostí v slovenskom parlamente. Čo by ste však povedali na to, keby sme sa zamysleli aj nad tým, či vychovávame svojich synov tak, aby ako dospelí muži nediskriminovali svoje partnerky a kolegyne?

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama