Reklama
Reklama
www.svetla.sk

Knihy

Práca Adolf Hitler očima americké tajné služby bola napísaná počas druhej svetovej vojny na objednávku OSS (Office of Strategic Servises), organizácie, ktorá sa neskôr stala základom pre založenie americkej tajnej služby CIA.
Počet zobrazení: 1581
4_knihy-m.jpg

Práca Adolf Hitler očima americké tajné služby bola napísaná počas druhej svetovej vojny na objednávku OSS (Office of Strategic Servises), organizácie, ktorá sa neskôr stala základom pre založenie americkej tajnej služby CIA. Knižka, v Čechách vyšla vo vydavateľstve Svoboda Servis, je dobovým príspevkom k úsiliu o pochopenie nacizmu prostredníctvom psychoanalýzy hlavného predstaviteľa Adolfa Hitlera, o pochopenie základov jeho neuveriteľnej podmanivosti a vplyvu, aký mal na nemecký národ. Publikácia, ktorú momentálne zoženiete v kníhkupectvch len veľmi ťažko. Miloš Žiak, kontroverzná postava ponovembrového Slovenska, v poslednom čase hneď dvakrát vstúpil do povedomia verejnosti. Jednak ako člen Dzurindovej „skupinky“ („Nemyslím si, že som v nej dôležitý, ja som tam len Žid.“) a jednak novou knihou. Tentoraz to nie sú ani verše, ani pokus o politologickú analýzu. Prvé dve časti Mrzákov studenej vojny sú subjektívnou rekapituláciou obdobia 1959 – 1988, poslednú časť, ktorej titul dal názov i celej knihe, tvoria dlhé a oneskorené odpovede na krátke otázky J. Franeka „formulované v nevraživej atmosfére vrcholiacej diskusie“ o Žiakovej knihe Jewropean. Autor v knihe nezaprie svoj naturel, a tak nemožno vylúčiť, že sa raz dočkáme ďalšieho dielka, ktoré bude reagovať na atmosféru vyvolanú Mrzákmi. Na jej dusnosti asi nezmení nič ani skutočnosť, že knihe chýba menný register, a tak každý z potenciálne dotknutých sa bude musieť prelúskať celým textom. A posolstvo knihy? Veľa toho nie je, keď necháme bokom dojem, že pomaly za všetkými autorovými spormi sa skrýva antisemitizmus (hádam s výnimkou niektorých z prostredia židovskej obce). Po dočítaní Mrzákov studenej vojny čitateľ nedostane jasnú odpoveď, koho tým autor vlastne myslel, i keď jedno meno mu asi napadne. Problematika interpretácie symbolov sa v 20. storočí rozvinula v mnohých spoločenskovedných odboroch. Podľa Paula Ricoeura sa dajú mnohopočetné prístupy rozdeliť do dvoch hlavných línií: redukcionistickej, prírodne orientovanej a humanisticky zameranej reštruktívnej línie. Symbolika snov je tak v psychológii polarizovaná medzi výklady S. Freuda, C. G. Junga či Medarda Bossa. Symbolika mýtu v antropológii medzi výklady C. Lévi-Sraussa a M. Eliada. Básnická symbolika medzi štrukturalistickú redukciu (R. Jakobson, R. Barthes) a archetypálnu reštitúciu (G. Bachelard, N. Frye). Konečne i v oblasti sociálnej symboliky sa od Durkheimovej redukcie symbolu odlišujú postupy G. Simmela, A. Schutza a iných. Práca Vladimíra Boreckého Porozumění symbolu (vydal Triton) zdôrazňuje imaginatívne reštitutívne východisko a sleduje prístupy k interpretácii symbolu u C. G. Junga, M. Bossa a Gastona Bachelarda. Zoznamuje nás aj s koncepciami u nás neveľmi známych osobností francúzskej proveniencie: s psychológiou motivácie Paula Diela, s fenomeno-štrukturálnou psychológiou Rogera Mucchielliho a najmä so všeobecnou archetypológiou Gilberta Duranda. Uvádza i ponímanie symbolickej imaginácie v postmodernej sociológii Michela Maffesoliho.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama