Reklama
Reklama

Knihy

Populárno-náučná edícia Aliter vydavateľstva Dokořán je koncipovaná ako „edícia moderných myšlienok“, a to čo do výberu tém, tak i ich spracovaním. Historická štúdia amerického bádateľa Boriu Saxa poukazuje na dôležité a doteraz nepreskúmané väzby medzi tým, ako zaobchádzali nacisti so zvieratami a ako zaobchádzali s ľuďmi, ktorých považovali za biologicky menejcenných, najmä so Židmi, Rómmi, homosexuálmi či duševne chorými.
Počet zobrazení: 1478
5_knihy-m.jpg

Populárno-náučná edícia Aliter vydavateľstva Dokořán je koncipovaná ako „edícia moderných myšlienok“, a to čo do výberu tém, tak i ich spracovaním. Historická štúdia amerického bádateľa Boriu Saxa poukazuje na dôležité a doteraz nepreskúmané väzby medzi tým, ako zaobchádzali nacisti so zvieratami a ako zaobchádzali s ľuďmi, ktorých považovali za biologicky menejcenných, najmä so Židmi, Rómmi, homosexuálmi či duševne chorými. Kniha Zvířata ve Třetí říši. Domácí mazlíčci, obětní beránci a holocaust analyzuje, ako využívali a manipulovali tradičné (judaistické, kresťanské a polyteistické) i novodobé postoje k zvieratám a poznatky modernej biológie, aby zodpovedali ich vlastnej symbolike, mocenským záujmom a slúžili na ospravedlnenie genocídy. Sax poukazuje nielen na širší kontext ochrany prírody a boja proti týraniu zvierat v nacistickom Nemecku, ale najmä na súvislosti týchto fenoménov s holokaustom. Cieľom knihy Ignacia Ramoneta, šéfredaktora jedného z najčítanejších časopisov Le monde diplomatique, je mechanizmus fungovania trojuholníka médiá-moc-komunikácia na začiatku nového tisícročia, v dobe radikálnej premeny komunikačných prostriedkov, keď noviny sú v kríze, počet pravidelných odberateľov klesá a pod. Autor v knihe nazvanej Tyranie médií (vydavateľstvo Mladá fronta) sleduje konkrétne kauzy, ako smrť princeznej Diany, aféru Clinton-Lewinská a pod., rozoberá ich pozadie a usiluje sa dopracovať k všeobecným tendenciám a záverom. Ramonet považuje nástup digitalizácie v spojení s multimédiami za podobne významný prelom v dejinách ľudstva, ako bol Gutenbergov vynález kníhtlače v 15. storočí. Analyzuje, ako nový fenomén mediálneho spracovania sveta ovplyvňuje náš pohľad naň, do akej miery sa svet týmto procesom virtualizuje a splošťuje. Povedané inými slovami – zachytáva proces, pri ktorom sa mediálny svet stáva skutočnejším než sama realita. V kapitolách ako napr. Mediální mesianismus či Myšlenková policie poukazuje na prelomové okamihy v spôsobe informovania v posledných rokoch. Jeho závery nie je vôbec povzbudivé, otvára však tému, ktorá sa dotýka života každého z nás, či si to už priznáme, alebo nie. Egyptológ a historik kultúry Jan Assmann vydal vo vydavateľstve Vyšehrad čo do počtu strán menšiu, ale o to pútavejšiu štúdiu Smrt jako fenomén kulturní teorie. Publikácia sa zameriava na trojaké chápanie smrti v starovekom Egypte. V prehľadnom výklade doplnenom mnohými literárnymi a obrazovými dokladmi skúma tri aspekty, či skôr tri „obrazy“ smrti: smrť ako nepriateľ, smrť ako návrat do materského lona a smrť ako tajomstvo. Ďalšia časť štúdie sa venuje kultúrnemu významu písma a ľudskej pamäti. Autorov osobitý prístup však nie je možné vnímať bez kontextu, ktorý považuje vedomie našej smrteľnosti za významný generátor kultúry, téma, s ktorou sa musí vyrovnať každé ľudské spoločenstvo. Assmannova práca je navyše doplnená príspevkom Thomasa Macha Smrt a truchlené v kulturologické perspektivě.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama