Dymové clony

To, ako dopadne vládna koalícia, je stále otvorené. Po nedeľnej „gulášpartii“ Aliancie nového občana sú však už dni ministra Roberta Nemcsicsa a štátneho tajomníka Branislava Opaterného v ich funkciách zrátané.
Počet zobrazení: 2269

To, ako dopadne vládna koalícia, je stále otvorené. Po nedeľnej „gulášpartii“ Aliancie nového občana sú však už dni ministra Roberta Nemcsicsa a štátneho tajomníka Branislava Opaterného v ich funkciách zrátané. Definitívne stanovisko k tejto otázke dá síce až Predsedníctvo ANO 25. augusta, no už dnes možno predpokladať, že iba potvrdí to, čo sa „uvarilo“ v Kučišdorfskej doline. Nedávne Nemcsicsove tvrdenia, že väčšina je na jeho strane, zdá sa, boli iba jeho zbožným želaním. Aj keď nikto nemôže vedieť, čo sa odohrávalo v hlavách poslancov aliancie (mnohí si vnútorne o predsedovi a jeho politike isto myslia svoje, ale držia ,,ústa a krok“), z nedeľného zápasu vyšiel ako jasný víťaz Pavol Rusko. Ten eliminoval svojich dvoch najväčších kritikov a tretí hodil ručník do ringu sám. Imrich Béreš sa totiž na septembrovej schôdzi Národnej rady SR, ktorá sa začína 9. septembra, rozhodol vzdať poslaneckého mandátu a vrátiť sa do sveta biznisu. Nie je vylúčené, že jeho príklad bude nasledovať aj Nemcsics, ktorý už raz, za tretej Mečiarovej vlády, pracoval na ministerstve financií a znechutený z politiky odišiel do súkromnej sféry. *** Aliancia teda navonok vyslala signál, že opäť vystupuje ako jednoliaty celok, v ktorom už nevládne disharmónia. No v prípade, že budú Nemcsics a Opaterný odvolaní, vrátia sa späť do parlamentu. Rusko tým po Dankovi stratí ďalších dvoch poslancov. Veľmi ho to však asi nemrzí, lebo, ako sám tvrdí, ,,z nášho pohľadu je lepšie, keď je dvanásť členov poslaneckého klubu, ale funkčný minister, funkčný štátny tajomník, dobre fungujúci ministerský klub, ako keď nás je štrnásť a donekonečna sa stretávame s problémami“. Isto si uvedomuje, že v situácii, keď parlamentný pomer síl medzi koalíciou a opozíciou je veľmi tesný, každý hlas má takpovediac cenu zlata. Odchodom Danka, Nemcsicsa a Opaterného z ANO sa však vlastne koalícia posilní, lebo všetci traja inklinujú skôr k SDKÚ a podľa toho budú i hlasovať. Je to však stále málo na to, aby zákony z koaličnej dielne prechádzali parlamentom bezproblémovo. Preto v prípade Ruskovho „trucovania“ nastane licitácia i o ďalších poslancov ANO. Šéf aliancie bude preto musieť voči svojim partnerom vystupovať omnoho ústretovejšie ako v uplynulom období, lebo inak si namiesto optimistickej hymny ÁNO či ÁNO bude smutno spievať ,,bolo nás trinásť, už sme tu len dvaja (Lintner a ja)“. A zdá sa, že prvá zmena už nastala. Ak ešte prednedávnom vedenie ANO viac-menej nevylučovalo, že podporí Ficov návrh na odvolanie Pála Csákyho, teraz už svoje stanovisko zmiernilo. ANO si najprv počká na októbrovú správu Európskej komisie. A až keď sa opätovne potvrdí, že Slovensko je najhoršie pripravenou krajinou na čerpanie eurofondov, bude požadovať, aby Pál Csáky opustil vicepremiérske kreslo. ,,Uvedomujeme si a nechceme to robiť, aby naše hlasy prispeli k odvolaniu koaličného ministra,“ povedal Rusko a ďalej dodal: ,,nepodporíme žiadne opozičné návrhy, ktoré by viedli k rozpadu tejto koalície“. *** Koniec koncov aj keď Dzurinda svojimi vyjadreniami zvýšil koaličný potenciál ĽS-HZDS, dnešná koalícia je z viacerých dôvodov stále želateľná viac ako neistá menšinová vláda (mimochodom, koaličným partnerom to nedávno pripomenul i prezident Rudolf Schuster). Rozpad koalície, napriek všetkým nezhodám, ktorých svedkami sme boli v uplynulých mesiacoch, nie je jednoducho na programe dňa. Ideologické vývrtky sú jedna vec a ťah po moci a peniaze z nej plynúce, vec druhá. Snaha dovládnuť je silnejšia než akýkoľvek spor medzi liberalizmom a konzervativizmom. Táto dymová clona nech nás nemýli. Privatizačný zákon umožňujúci doprivatizáciu strategických podnikov, ako sú elektrárne a SPP, bude mať vláda čochvíľa na stole, no potrebné bude ešte jeho schválenie v parlamente. A tu je dobrý každý hlas, aj od ANO. Najpodstatnejšie na tom všetkom však budú provízie. A oblúkom sme opäť tam, kde sme začali: elektrárne spadajú do rezortu hospodárstva, a ten podľa koaličnej dohody „patrí“ ANO. Je logické, že z privatizačného koláča si chce odhryznúť aj aliancia ako najmladší člen medzi trojlístkom starších. Je tu však zbehlejšie SDKÚ, ku ktorému tenduje aj Nemcsics. Lenže ANO sa určite nechce len tak pustiť svojej príležitosti. Tu sa celý príbeh uzatvára. V septembri už teda nepôjde o interrupcie, ale o elektrárne. A triasť sa nebude len Ruskova stolička v parlamente, ale možno aj Dzurindova na úrade vlády. Rusko teda môže byť (zatiaľ) spokojný. Jeden zápas vyhral. Či však vyhrá aj septembrovú záverečnú bitku, je už otáznejšie.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984