Varšava: miestny čas 0 hodín, 0 minút

Mimoriadne prezidentské voľby, ktoré v Poľsku s najväčšou pravdepodobnosťou vypíšu na 20. júna 2010, a doplňovacie voľby do Senátu, takisto plánované na jún, veľa povedia, akým smerom sa bude krajina v budúcnosti uberať po leteckom nešťastí pri Smolensku.
Počet zobrazení: 1321
17-010-24-ilustracna foto-SITA AP Photo Czarek Sokolowski-m.jpg

Mimoriadne prezidentské voľby, ktoré v Poľsku s najväčšou pravdepodobnosťou vypíšu na 20. júna 2010, a doplňovacie voľby do Senátu, takisto plánované na jún, veľa povedia, akým smerom sa bude krajina v budúcnosti uberať po leteckom nešťastí pri Smolensku. Spôsob, akým sa poľská spoločnosť vysporiadala s dôsledkami katastrofy, pri ktorej zahynul prezident Lech Kaczyński a jeho manželka Maria, potvrdili vysokú mieru vlastenectva Poliakov a stabilitu demokratického systému. Bez ohľadu na to, že prezident nepatril v Poľsku medzi najpopulárnejších politikov a iba málokto očakával jeho znovuzvolenie v riadnych voľbách v októbri 2010, v očiach Poliakov nezomrel iba Lech Kaczyń­ski, ale symbol štátu. Gesto maršálka Sejmu Bronisława Komorowského, ktorý ponúkol opozícii, aby si sama určila termín nadchádzajúcich prezidentských volieb, je nepochybne prejavom politickej veľkorysosti a politiky konsenzu, aký sa v postkomunistickej Európe objavuje iba veľmi zriedkavo. Výzva pre opozíciu Medzi obeťami leteckej katastrofy boli aj dvaja najsilnejší opoziční kandidáti na post hlavy štátu. Okrem L. Kaczyńského, s ktorého kandidatúrou za najsilnejšiu opozičnú stranu Právo a spravodlivosť (PiS) sa počítalo, išlo o bývalého ministra obrany Jerzyho Szmajdzińského. Ten bol jedným z mála politikov postkomunistického Zväzu demokratickej ľavice (SLD), vzbudzujúci rešpekt nielen u „skalných voličov“ postupne sa rozkladajúcej strany. Počas štátneho smútku sa diskusie vo vnútri oboch opozičných strán utlmili, volebná kampaň a celková nevyhnutnosť pokračovania v politickej činnosti aj napriek tragédii však otvoria otázku líderstva. Mimoriadne vážny je tento problém pre PiS, keďže zosnulý prezident bol spolu s bra­tom dvojčaťom jej spoluzakladateľom. Práve predseda strany Jarosław Kaczyński bol autorom projektu Lechovej kandidatúry. Bratova smrť a vážny zdravotný stav matky ním hlboko otriasli. Pritom Lech Kaczyński stelesňoval lepšiu tvár tejto strany, hlásiacej sa k princípom národného štátu so silnou výkonnou mocou, sklonmi k autoritatívnemu konaniu a k významnej úlohe vlasteneckej ideológie a cirkvi vo verejnom živote. Lech predstavoval politika, ktorý bol, na rozdiel od svojho brata, ochotnejší robiť kompromisy. Aj napriek častým napätiam zvládal „kohabitáciu“ so svojím niekdajším rivalom o prezidentský post Donaldom Tuskom, keď sa tento liberálny politik stal v roku 2007 predsedom vlády. V hre je brat Jarosław V prípade PiS sa čoraz častejšie hovorí práve o kandidatúre Lechovho brata. Otázkou je, či bude po smolenskej nehode, ktorá je aj jeho osobnou tragédiou, schopný prijať takúto výzvu, na druhej strane záujem voličov o jeho podporu nie je veľmi vysoký. Aj pre autoritatívny štýl Jarosławovho vládnutia pritom viacerí politici, ktorí by boli schopní posilniť PiS, už v minulosti stranu opustili. Napríklad Ludwik Dorn, ktorý vytvoril malú pravicovú stranu Poľsko Plus, alebo bývalý maršálek Sejmu Marek Jurek so svojou Poľskou pravicou. Na ľavici predbežne svoju kanadidatúru avizoval líder menšej ľavicovej strany Sociálna demokracia Tomasz Nałęcz. Podobne ako Dorn a Jurek však zvažuje, že sa kandidatúry vzdá. Dôvodom v ich prípade nie je iba oslabenie potenciálnych spojencov z rovnakého politického tábora, ale aj hrozba, že sa im nepodarí získať potrebných stotisíc podpisov, lebo nemajú organizované štruktúry. SLD uvažuje o kandidatúre svojho predsedu Grzegorza Napieralského, pretože najpopulárnejší predstaviteľ ľavice, bývalý premiér a šéf diplomacie Włodzimierz Cimoszewicz zatiaľ svoju kandidatúru odmieta. Navyše svojím nerozhodným a zavše aj netaktickým vystupovaním už neraz vážne poškodil šance postkomunistov. Niektorí stranícki lídri, napríklad poslanec Ryszard Kalisz, preto zvažujú podporu Nałęcza. Jediný kandidát? Realitou zostáva, že opozičné strany sa ocitli bez výraznejších lídrov. Ľavica navyše stratila pri Smolensku aj aktívnu bojovníčku za práva žien a znevýhodnených skupín obyvateľstva Izabelu Jarugu-Nowackú. Poľsko stojí pred hrozbou, že kandidát vládnej Občianskej platformy B. Komorowski nielenže nebude mať relevantného protikandidáta, ale nebude mať žiadneho súpera, čo by znamenalo odloženie volieb. Opozícia zatiaľ ubezpečuje, že sa to nestane. O víťazstve Komorowského sa zdá byť vopred rozhodnuté. To však bude znamenať výzvu na model sociálneho štátu, keďže OECD i vládna liberálna pravica naliehajú na drastické škrty v sociálnej sfére, najmä v oblasti dôchodkov roľníkov a štátnych zamestnancov, ktoré zosnulý prezident L. Kaczyński doteraz úspešne blokoval. Autor je politológ

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984