V dôchodkovej reforme vláda postupuje nekoncepčne

Odborná verejnosť i politické subjekty si uvedomujú nutnosť dôchodkovej reformy. SDĽ na návrh ministra Magvašiho už v minulom volebnom období predložila najskôr koncepciu a po nej aj zákon o sociálnom zabezpečení, ktoré vychádzali z princípov solidarity, zabezpečovali zodpovedajúci rast dôchodkov a ich pravidelné zvyšovanie, odchod do dôchodku v 60 rokoch a posúvali vekovú hranicu pre odchod žien do dôchodku ročne po 3 – 6 mesiacoch.
Počet zobrazení: 956
6-m.jpg

Odborná verejnosť i politické subjekty si uvedomujú nutnosť dôchodkovej reformy. SDĽ na návrh ministra Magvašiho už v minulom volebnom období predložila najskôr koncepciu a po nej aj zákon o sociálnom zabezpečení, ktoré vychádzali z princípov solidarity, zabezpečovali zodpovedajúci rast dôchodkov a ich pravidelné zvyšovanie, odchod do dôchodku v 60 rokoch a posúvali vekovú hranicu pre odchod žien do dôchodku ročne po 3 – 6 mesiacoch. Súčasná pravicová vláda (aj keď ju z troch štvrtín tvoria tie isté politické subjekty) prišla s novými návrhmi. V prvom rade predlžuje vek odchodu do dôchodku o ďalšie 2 roky na 62 rokov a urýchľuje aj posúvanie hranice veku odchodu do dôchodku ročne o 9 mesiacov (tak sa síce na jednej strane vytvoria zdroje v Sociálnej poisťovni, ale na druhej strane štát bude strácať na raste zamestnanosti, pretože trh práce na to nie je pripravený). Najvážnejším návrhom súčasnej pravicovej vlády je, že reforma neúmerne zvýhodňuje solventných na úkor strednej a nízkej príjmovej skupiny obyvateľstva a potláča tak význam funkcie solidarity, čím prispieva k ďalšiemu zbedačovaniu občanov (spôsob výpočtu dôchodkov je stanovený tak, že nízkopríjmovému poistencovi nezabezpečuje ani pri získaní maximálnej doby dôchodkového poistenia dôchodok aspoň vo výške životného minima, v dôsledku čoho bude musieť byť takýto občan zabezpečovaný systémom sociálnej pomoci). V koncepcii i v zákone chýba kvalifikovanejšie zdôvodnenie pripravovaných krokov a ich zdokumentovanie jasnými prepočtami a dopadmi na občana a verejné financie. Chýba napríklad vyčíslenie transformačných nákladov v prechodnom období. Na transformáciu je dnes vyčlenených 65 miliárd Sk, ktoré však zďaleka nebudú stačiť. Renomovaní odborníci odhadujú, že tieto náklady dosiahnu výšku 600 – 800 mld. Sk a minister Kaník zatiaľ nepovedal, kde na to vezme. Existuje však podozrenie, že to môže byť dôvod na doprivatizáciu prirodzených monopolov. Chýba aj prepočet vplyvu nízkej ceny práce a vysokej nezamestnanosti na dnešný a budúci neutešený stav priebežného dôchodkového systému. Sedemdesiat percent príjmov je pod úrovňou priemerných miezd, a z nich nie je možné riešiť primeranú úroveň dôchodkov. *** Chýba aj reálny prepočet k mylnej predstave vlády o možnosti predčasných odchodov do dôchodku v skoršom veku. V stanovení podmienok nároku na predčasný starobný dôchodok sa totiž predpokladá, že poistenec získa nárok na predčasný dôchodok, ak splní podmienku získania aspoň 10 rokov dôchodkového poistenia a súčasne výška starobného dôchodku bude vyššia ako 1,2-násobok životného minima. Takto stanovenú podmienku však nebude spĺňať ani ten poistenec, ktorý bude celých 10 rokov platiť poistné z maximálneho vymeriavacieho základu. Podľa odborníkov SDĽ nárok na predčasný starobný dôchodok môže vzniknúť poistencovi najskôr po získaní 19 rokov dôchodkového poistenia, pri platení poistného z maximálneho vymeriavacieho základu, a najviac jeden rok pred dovŕšením dôchodkového veku. V návrhu celkom absentujú úpravy otázok bezprostredne súvisiacich so zavedením kapitalizačného piliera dôchodkového poistenia. Vládou schválená koncepcia reformy dôchodkového zabezpečenia predpokladá dvojpilierový systém dôchodkového zabezpečenia občana – tzn. starobný dôchodok občana, ktorý sa povinne alebo dobrovoľne zúčastní kapitalizačného piliera, bude pozostávať nielen z dôchodku z kapitalizačného piliera, ale aj z dôchodku z priebežného piliera. V tejto súvislosti bude nevyhnutné zmeniť napr. spôsob určovania výšky starobného dôchodku obsiahnutý v predmetnom návrhu zákona pre tých občanov, ktorí budú aj účastníkmi kapitalizačného piliera. Taktiež bude potrebné – v súlade so schválenou koncepciou – vylúčiť nároky na pozostalostné dôchodky a invalidné dôchodky z priebežného systému tých občanov, ktorí povinne vstúpia do kapitalizačného piliera (v invalidite a pri úmrtí majú byť zabezpečovaní prostredníctvom životného poistenia). *** Vzhľadom na to, že zavedenie kapitalizačného piliera sa predpokladá s účinnosťou od januára 2004, teda rovnako ako účinnosť zákona o sociálnom poistení, je nevyhnutné, aby návrh zákona o sociálnom poistení, ako aj návrh zákona, ktorým bude zavedený kapitalizačný pilier, boli predložené do legislatívneho procesu súčasne. Uvedené je nevyhnutné aj z dôvodu kvantifikácie dopadu zavedenia kapitalizácie na financovanie priebežného systému, kde možno očakávať ročný výpadok príjmov až do výšky 32 mld. Sk. Za vážny nedostatok považujeme, že chýbajú garancie proti zneužitiu penzijných fondov v rámci kapitalizačného piliera. Dôchodkové účty kapitalizačného piliera majú spravovať súkromné dôchodkové správcovské spoločnosti. Je to neodôvodnené rozhodnutie, pretože nie sú záruky, že občania neprídu o peniaze uložené na dôchodkových účtoch (BMG-invest a HORIZONT sú pre túto krajinu nebezpečným príkladom). Štát by mal poskytovať 100% záruku a mal by sa stať jediným správcom penzijného fondu. Je tiež nepredstaviteľné, aby štát prostredníctvom priebežného systému (alebo vo výhľade priamo z daní) kryl riziko súkromného podnikania životnej poisťovne – z tohto pohľadu úvahy ministra Kaníka o garancii systému štátom považujeme za nekvalifikované. Ďalej treba upozorniť, že navrhovaný zákon o sociálnom poistení (a teda aj o dôchodkovej reforme) nie je v súlade s návrhmi daňovej reformy. V koncepcii dôchodkového zabezpečenia v otázke využitia dobrovoľných schém vláda vychádza zo svojho programového vyhlásenia, v ktorom medzi priority zakotvila posilnenie jestvujúcich dobrovoľných schém dôchodkového systému a deklarovala posilňovanie motivácie občanov k tejto forme zabezpečenia prostredníctvom daňového zvýhodnenia. V koncepcii daňovej reformy to však vláda nerešpektuje, keď uvažuje o tom, že tretí pilier bude upravený ako akýkoľvek iný druh sporenia, tzn. že príspevky (poistné) do tretieho (súkromného) piliera nebudú znižovať základ dane a kapitálové výnosy (zisky) budú predmetom dane, a vlastne likviduje dobrovoľný systém dôchodkového zabezpečenia. Návrh zákona je v rozpore aj s ďalšími návrhmi právnych predpisov, ktoré sú v súčasnosti v pripomienkovom konaní. Ide napríklad o návrh zákona o organizácii špecializovanej štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého od 1. 1. 2004 prechádza pôsobnosť okresného úradu práce na územný úrad v rozsahu stanovenom zákonom o zamestnanosti, t. j. vrátane rozhodovania a vyplácania podpôr v nezamestnanosti. Podľa návrhu zákona o sociálnom poistení by túto pôsobnosť mala mať Sociálna poisťovňa. Predložený návrh zákona je taktiež v rozpore s návrhom zákona o zdravotnom poistení vo veci platenia poistného na zdravotné poistenie za poberateľov nemocenských dávok. *** Existuje možnosť realizovať reformu v oblasti dôchodkového zabezpečenia alternatívne. Po prvé, vybudovať dvojpilierovú povinnú sústavu a tretí pilier ako dobrovoľné schémy. Základom je myšlienka o rozložení rizika medzi demografiu, produktivitu práce, zamestnanosť a finančný trh. Dôsledne žiadame serióznosť prepočtov prechodných období. Ak rozsah druhého kapitalizačného piliera nemá spôsobiť problémy, nemôže v počiatočnej fáze presiahnuť rozsah financií určených na transformačné náklady. Zároveň považujeme za nevyhnutné odstrániť z úvah o 2. pilieri dedenie. Je to síce ľúbivé, ale nerealizovateľné v súvislosti s invalidnými a pozostalostnými dávkami. Druhou alternatívou by bolo vybudovanie moderného priebežného piliera, v ktorom sa premietne zásluhovosť, bude dostatočne pružný, na dlhé obdobie vybilancovaný, a podporiť ho alternatívou silných, daňovo motivovaných dobrovoľných schém. NR SR by v prebiehajúcom legislatívnom procese mala prehodnotiť v nemocenskom poistení výšku náhrady príjmu v prvých troch dňoch dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorá sa navrhuje vo výške 18 % denného vymeriavacieho základu zamestnanca. Takáto výška je neodôvodnene nízka a možno predpokladať, že zamestnanec z uvedeného dôvodu nebude čerpať náhradu príjmu. Napriek ochoreniu bude vykonávať pracovnú činnosť, čo z medicínskeho hľadiska nemožno považovať za správne, z dôvodu možných komplikácií zdravotného stavu pri nedostatočnej liečbe a nedodržiavaní pokojového režimu práve na začiatku akútneho ochorenia. To môže mať v konečnom dôsledku opačný efekt, a to predĺženie pracovnej neschopnosti a čerpanie nemocenského vo zvýšenej miere. Redakcia SLOVO sa nemusí stotožňovať s príspevkami uverejnenými v rubrike Názory

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984