Vajíčko a spermia – novodobí rukojemníci
O tom, že ľudský život je najcennejší dar a našou povinnosťou je chrániť ho, nik nepochybuje. Jeho ochrana však nevedie cestou zákazu. Zákaz vykonávania interrupcií totiž nie je riešením. Lepšie ako zakazovať, je zabrániť nechceným tehotenstvám. Interrupcia by však mala byť jednou z možností prevencie nechceného narodenia dieťaťa a ženy by mali mať v tejto otázke právo slobodnej voľby. Právo žien slobodne sa rozhodnúť o interrupcii je predmetom politického boja na celom svete. Počnúc demokratickou Amerikou a končiac malým Slovenskom. Príkladov, keď vláda či polícia rozhodovala za ženu, je niekoľko. A zdá sa, že napriek tomu, že máme u nás interrupčný zákon v súlade s legislatívou Európskej únie, do ktorej vstúpime už o necelý rok, neutrálny pohľad štátu je ohrozený. V NR SR sa totiž nachádza predkladaná novela zákona o umelom prerušení tehotenstva, ktorá legislatívne upravuje vykonanie interrupcie v prípade genetického poškodenia plodu. Celospoločenská diskusia, vyvolaná najmä vďaka viacerým ženským mimovládnym organizáciám, akoby však za múry slovenského parlamentu dostatočne neprenikla. Poslanec za SDKÚ Milan Horth navrhol, aby sa o novele zákona o umelom prerušení tehotenstva z genetických dôvodov rokovalo až po rozhodnutí ÚS, ktorý by mal okrem iného rozhodnúť aj o tom, či sú alebo nie sú samotné interrupcie v rozpore s ústavou. Aliancia nového občana, ako predkladateľ novely, by o stiahnutí návrhu novely interrupčného zákona z rokovania NR SR po druhom čítaní súhlasila až vtedy, ak by jej lídri koaličných strán dali písomné záruky, že parlament sa k zákonu vráti po náleze Ústavného súdu. ÚS by sa mal totiž zaoberať zákonom až v septembri, teda v čase plánovanej návštevy pápeža na Slovensku. Bude však vtedy v súvislosti so zachovaním kresťanského charakteru štátu vôľa zaoberať sa takouto, najmä pre katolícku cirkev ošemetnou témou? Novela, ktorá prešla v prvom čítaní za pomoci opozície, zosúlaďuje vykonávaciu vyhlášku s platným zákonom. Ten umožňuje umelo prerušiť tehotenstvo do 12. týždňa plodu. Vo vykonávacej vyhláške sa však uvádza, že umelo prerušiť tehotenstvo je možné z genetických dôvodov do 24. týždňov jeho trvania. Podľa mnohých je málo pravdepodobné, že by Ústavný súd na návrh KDH potraty zakázal. Omnoho väčším nebezpečenstvom je spomínaná vyhláška ministerstva zdravotníctva. Tá totiž zrušená byť môže – kýmkoľvek a kedykoľvek. Viacerí poslanci opozície sa tvária, že samotný fakt prijatia či neprijatia návrhu novely zákona nie je až taký dôležitý, omnoho dôležitejšie je, či tento spor zamáva alebo nezamáva vládnou koalíciou. A na možnú búrku nebudeme musieť pravdepodobne dlho čakať. O tom, že sú interrupcie len jej bleskami, sa už, hoci len v náznakoch, vyjadrili aj samotní predstavitelia kresťansky orientovaných strán koalície. Liberáli z ANO však tvrdia, že novelu predložili len v súvislosti s možným nálezom Ústavného súdu, ich protivníci majú iný názor – interrupcie sú len pretvárkou, aliancii ide o pozície na ministerstve vnútra. Nech je to tak či onak, otázka interrupcií by mala prestať byť predmetom politických sporov, veci zahmlievajúcich diskusií. V absurdnom spore sa vynárajú absurdné otázky. Prečo sa však v riešení osobných sporov politikov stali rukojemníkmi ženské vajíčka oplodnené mužskými spermiami? Po kom, resp. po čom siahnu politici nabudúce?
