ČSSD v pasci vlastnej vlády
Vláda premiéra Špidlu chce parlamentom pretlačiť reformu verejných financií, ktorej podoba nevyhovuje ani jednému z koaličných partnerov. Reformný balík sa môže stať rozbuškou, ktorá rozbije vládu a spustí zmeny vo vedení ČSSD. Českí sociálni demokrati minulý rok vyhrali voľby. V dvestočlennej snemovni obsadili 70 kresiel. Spolu s komunistami, ktorí získali 41 mandátov, mohli zostaviť pohodlnú ľavicovú väčšinu. Prípadne mohla ísť ČSSD do menšinovej vlády podporovanej KSČM. Model opozičnej zmluvy sa osvedčil. Aj keď predchádzajúca menšinová vláda ČSSD nemohla uskutočniť mnoho svojich programových priorít, najmä v daňovej a rozpočtovej oblasti, podarilo sa jej vykonať veľký kus práce. V oblasti legislatívnej sa počas štyroch rokov podarilo úplne harmonizovať český právny poriadok s požiadavkami acquis communautaire. Aj keď ho ešte zďaleka nemožno porovnávať s nemeckým a francúzskym, ktorých právny rámec nedovoľuje mnoho praktík legálnych v Čechách, jej výkon sa dá považovať za úspech. Predchádzajúce pravicové vlády legislatívu pod heslom nutnosti úteku ekonómov pred právnikmi, mnoho rokov zanedbávali, čo ohrozovalo i prípadný vstup do únie. Legislatívna aktivita Zemanovej vlády sa zapísala do dejín. Viac právnych predpisov prijal len babylonský kráľ Nabuchodonozor Veľký, ktorý však vládol viac ako tridsať rokov a nemusel sa handrkovať s parlamentom. Verejné investície Nový predseda ČSSD Špidla dostal unikátnu šancu dokončiť Zemanom rozrobené dielo. Najmä ak vezmeme do úvahy, že KSČM signalizovala ochotu podporiť aj tie priority ČSSD, s ktorých realizáciou nemohli pre odpor pravice do posledných volieb sociálni demokrati rátať. Masívne verejné investície by znížili nezamestnanosť o jednu tretinu. Po dokončení najdôležitejších stavieb, ako sú diaľnice, železnice a aspoň časť nájomných bytov vo veľkých mestách, by podľa výpočtov expertnej skupiny OECD mohol trend poklesu nezamestnanosti pokračovať až niekam k piatim percentám. Dobudovanie infraštruktúry, najmä v severných Čechách a v Moravskosliezskom kraji, kde je najvyššia nezamestnanosť (15 – 20 percent) je základnou podmienkou investorov. Spolu s investíciami do zlepšenia životného prostredia postihnutého banskou činnosťou a ťažkým priemyslom. Deformovaný trh s bývaním, na ktorom chýbajú tisícky nájomných bytov vo verejnom vlastníctve, zasa bráni mobilite pracovnej sily. Mnoho nezamestnaných zo štrukturálne postihnutých oblastí, by rado odišlo za prácou. Narážajú však na problém špekulatívne predraženého nájomného. A tak zostávajú doma na sociálnych dávkach, ktoré spolu s dôchodkami pohlcujú už asi tretinu štátneho rozpočtu. Vzhľadom na to, že sa okamžitá návratnosť investícií pohybuje v českých podmienkach, podľa výskumov OECD, medzi 30 a 40 percentami, mohla by vláda koncom tohto a začiatkom budúceho volebného obdobia začať uvažovať o efektívnej konsolidácii verejných rozpočtov. A nemusela by ani premýšľať o drastických rozpočtových škrtoch v sociálnej oblasti. Stačilo by len upraviť daňovú sústavu tak, aby v nej nedochádzalo k únikom, ktoré výskum makroekonomického oddelenia Českomoravskej konfederácie odborových zväzov (ČMKOS) pod vedením Martina Fassmana vyčíslil na viac ako 110 miliárd ročne. Teda len o niekoľko miliárd menej, ako je deficit štátneho rozpočtu (118 miliárd korún). V réžii liberálov V deficite je započítaných i 70 miliárd mimoriadnej sanácie dlhu Investičnej a poštovej banky (IPB), ku ktorému sa štát pritom vôbec nemusel zaviazať. Vedľajším produktom nielen tejto operácie, ale aj pôsobenia ministra financií Sobotku v rezorte financií je vládny návrh reformy verejných financií. Jej nutnosť je odôvodňovaná narastajúcim deficitom verejných financií, ku ktorému bohato prispeli i kauzy ako IPB. Drvivá časť vládneho dlhu nevznikla tým, že by si štát požičal na obnovu a rozvoj zanedbanej verejnej infraštruktúry – čiastku nutnú na jej uvedenie do poriadku odhadla Svetová banka na 40 biliónov korún – ale vplyvom sanácie vytunelovaných bánk. Verejný dlh je zatiaľ ako pol bilióna korún, čo je asi 25 percent HDP. Maastrichtské kritériá pre prijatie eura povoľujú až 80 percent HDP. Na nátlak najmenšej koaličnej strany, Únie slobody (US), chce vláda rozpočtovú reformu zrealizovať bez zvyšovania zlúčenej daňovej kvóty, čo je podiel daňového zaťaženia k HDP. Takú úlohu považujú mnohí ekonómovia za kvadratúru kruhu. ČR má po Novom Zélande, a čerstvo aj Slovensku, najnižšiu daňovú kvótu z krajín OECD. Reformný návrh je postavený ako kombinácia rozpočtových škrtov v rozsahu asi 200 miliárd a zvýšenia niektorých spotrebných daní a DPH. Ako kompenzácia má byť zároveň znížená daň z príjmov podnikov. Okrem zavedenia registračných pokladní na tržniciach, návrh nepočíta s likvidáciou legislatívnych dier, ktorými unikajú obrovské prostriedky. Proti balíčku už tvrdo vystúpili odborári, patriaci k tradičným spojencom ČSSD. Odborárom prekáža, že reforma má dopadnúť len na ľudí s nízkymi príjmami a že rozpočtové reštrikcie zabrzdia rast HDP. Vláda chce zoškrtať výdavky na sociálne dávky, zrušiť preplácanie nemocenskej v prvých troch dňoch nemoci a zvýšiť vek pre odchod do dôchodku. Plánuje tiež obmedziť podpory v nezamestnanosti, znížiť podporu stavebného sporenia. Vo verejnom sektore bude prepúšťať a namiesto 15 miliárd, ktoré sú potrebné na zavedenie šestnásťtriednej mzdovej tabuľky, ktorá mala podľa sľubov zvýšiť platy učiteľov a zdravotníkov, dá len 5 miliárd. Odpor odborárov Odborári sa už po reakcii na vládny návrh pripravili na tvrdý konflikt. Učitelia, lekári a železničiari vyhlásili štrajkovú pohotovosť, odborové centrály pripravujú masové protesty. Po demonštrácii v Ostrave, ktorá bola akousi generálkou, chcú odbory priviesť na Staromestské námestie viac ako stotisíc ľudí, ako v období balíčka Václava Klausa v roku 1997. Podľa ekonomického experta odborov Martina Fassmana by totiž vládne škrty výrazne obmedzili spotrebu domácností, ktorá je popri investíciách hlavným ťahúňom ekonomiky. Výsledkom by mohli opäť byť, ako v roku 1997, ťažká recesia a pokles zamestnanosti. Rozpočty by sa potom aj tak prepadli do deficitov. „Toto je recept na roztočenie špirály smrti,“ varuje Štěch. Pokiaľ vláda neustúpi a reformu neprerobí, hrozí aj generálny štrajk. Odborárov podporuje aj väčšia časť poslaneckého klubu ČSSD, ktorý vládne návrhy v súčasnej podobe nehodlá schváliť. Rovnako sa k nim stavajú aj mnohí poslanci ľudovcov a unionistov, rovnako ako opozičné ODS a KSČM. Špidla ju chcel najprv pretlačiť silou, ako jeden návrh, ktorý by novelizoval naraz 24 daňových a sociálnych zákonov. Po vzburách v poslaneckých kluboch od toho upustil. Pochopil, že by nemuselo byť schválené nič. Reformný návrh rozdelil na sadu noviel, o ktorých sa bude hlasovať zvlášť. Poslanci mu zároveň dali najavo, že by v opačnom prípade nemali problém vysloviť mu nedôveru. Mnohí sociálni demokrati, ktorých urazil tým, že ich vyšachoval z vlády a parlamentných funkcií, si naňho po tom, ako v prezidentskej voľbe potopil Miloša Zemana, brúsia nože. Muž na odstrel Nejeden zemanovec považuje Špidlu za diktátora, ktorý okrem silového obsadzovania funkcií nič nedokáže. Na rozdiel od svojho predchodcu nezamestnával parlament návrhmi zákonov, ale voľbami do rôznych orgánov. Nerešpektoval demokratický princíp pomerného zastúpenia, ale presadzoval svojich obľúbencov. Členovia ČSSD boli z čias Zemana zvyknutí na rozdeľovanie funkcií v parlamente, vláde i strane, ktoré rešpektovalo všetky názorové prúdy. Na pád vlády a následný mimoriadny zjazd ČSSD, ktorý by zosadil Špidlu a nahradil ho niekým, kto zostaví ľavicovú vládu, sa preto mnoho z nich vyslovene teší. Napätie vo vnútri ČSSD zvyšuje i nebývalý pokles preferencií pod 15 percent, čo je najmenej od roku1995. Do veľkej miery za to môže aj vládny návrh daňovej reformy, ktorý postihuje práve tradičných voličov ČSSD. Poslanecký klub strany si to uvedomuje. Jeho väčšia časť plánuje spolu s KSČM prehlasovať také zmeny, ktoré by daňovú a odvodovú záťaž rozložili viac aj na bohatých. Niektoré zmeny sa Sobotkovi a menšinovej skupine v ČSSD pravdepodobne podarí prehlasovať spolu s pravicou – koaličnými ľudovcami a unionistami a opozičnou ODS. Vzhľadom na to, že vláda chce s prípadným návrhom na zamietnutie reformy spojiť aj otázku dôvery, dá sa očakávať prijatie aspoň niektorých častí. Presadenie rôznych zmien za pomoci tu jednej a tu druhej časti koalície spolu s oboma časťami opozície, však asi tiež vyvolá krízu. Čiastkové výsledky nebudú akceptovateľné nakoniec pre nikoho. Rekonštrukcii vlády a vedenia jej najväčšej strany – ČSSD – potom už nič nebude stáť v ceste. V Čechách pri vládnej kríze a demisii vlády nemusia nasledovať predčasné voľby. Ústava ich v podstate nepozná, parlament možno predčasne rozpustiť len zvláštnym zákonom. Ten musia prijať poslanci, z ktorých mnohí by sa už do Snemovne nevrátili. Masová samovražda nie je pravdepodobná, preto možno na jeseň očakávať príchod vlády, ktorá vznikne na základe väčšiny v terajšej Snemovni.
