V slepých uličkách

Pri počúvaní argumentov, že odbory sú prežitkom, že stratili svoje opodstatnenie a tripartita je iba brzdou ďalšieho rozvoja hospodárstva, môžeme nadobudnúť dojem, že celý vývoj od konca 19. storočia, smerujúci k posilňovaniu sociálnych istôt občanov, bol iba akousi slepou uličkou a teraz je čas vrátiť sa späť k čistému trhu, ako sme ho v podobe laissez faire poznali predtým.
Počet zobrazení: 1678

Pri počúvaní argumentov, že odbory sú prežitkom, že stratili svoje opodstatnenie a tripartita je iba brzdou ďalšieho rozvoja hospodárstva, môžeme nadobudnúť dojem, že celý vývoj od konca 19. storočia, smerujúci k posilňovaniu sociálnych istôt občanov, bol iba akousi slepou uličkou a teraz je čas vrátiť sa späť k čistému trhu, ako sme ho v podobe laissez faire poznali predtým. Najskôr to „spackal“ Bismarck a „červení“ to všetko dotiahli do neudržateľného stavu, preto sa treba vrátiť k tomu, čo je prirodzené. Keby tieto slová nezaznievali tak často a zo všetkých možných strán, nik by im nevenoval pozornosť. Bohužiaľ sú ukážkou diskusie, ktorá v našom postkomunistickom priestore prebieha v duchu tupého memorovania hesiel orwellovského typu: „dve nohy zlé, štyri dobré“ (podľa potreby si dosaď: „odbory sú zlé, voľný trh dobrý“). Vývoj nie je lineárny proces, ale je plný zlomov, ktoré nás občas vracajú späť. Neviem si však predstaviť, že by si niekto želal návrat až do éry grunderského kapitalizmu. Áno, je pravda, že v tridsiatych rokoch, keď Hitlerovi do jeho politiky nekafrali nijakí odborári, hospodárstvo rástlo oveľa rýchlejšie. Otázka však znie: za akú cenu? No vráťme sa späť na Slovensko. Dnešní mocní hľadajú inšpiráciu u svojich ideových predchodcov - Margaret Thatcherovej a Ronalda Reagana. Podľa thatcherovského chápania štátu je jeho úlohou iba zabezpečiť rámec pravidiel a regulácií, v rámci ktorých by sa voľný trh mohol sám regulovať. Preto bolo nevyhnutné, aby sa zmenila a najmä oslabila úloha odborov. O to isté sa pokúša aj dnešná vláda. Odbory pre ňu už nie sú partnerom, ale skôr prekážkou. Preto sa ich usiluje všemožne očierňovať, v čom jej výdatne pomáha aj väčšina médií. Čiastočne si za svoj nelichotivý obraz môžu i samotní odborárski lídri. Svojou poslednou akciou, blokovaním hraničných priechodov, pobúrili aj značnú časť verejnosti. Nikomu nebolo jasné, čo je vlastne cieľom blokády. Možno stačilo jasne deklarovať svoje posolstvo a sympatie verejnosti by získali na svoju stranu. Kedy napríklad povedali, že štrajkujú proti pripravovanej novele dôchodkovej reformy a ľuďom by uviedli zopár konkrétnych príkladov, nielenže by si vylepšili pošramotený imidž, ale otvorili by aj ľuďom oči. V čase, keď sa v Rakúsku a Francúzsku konali masové demonštrácie proti dôchodkovej reforme, stačilo vziať hocijaké západné noviny a nájsť tam množstvo konkrétnych prípadov. Našli by aj príbeh istého Maurica Jonesa, ktorý začal pracovať už ako 16-ročný a postupne prešiel všetkými stupňami hierarchie v britskom textilnom gigante Lister&Co, no dnes ako 64-ročný na dôchodok nemôže ani len pomyslieť, lebo jeho podnik skrachoval a zobral so sebou aj penzijný fond. Peniaze, ktoré si viac ako tridsať rokov ukladal, sú jednoducho fuč. Toto všetko by však mali vedieť odborári, ktorí nevedia zužitkovať ani to, čo sa im ponúka priam na zlatom podnose. Lebo ak sa nebudú vedieť trochu „predať“, ľahko sa pozabudne aj na to, že viaceré zo železničných tratí sa znova sprevádzkujú aj vďaka ich štrajku spred štyroch mesiacov, a Čierny Peter im zostane v ruke naveky.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984