Križovatky a otázniky poľskej ľavice
„Lavína sa dala do pohybu. Nikto nevie, kde sa skončí a čo všetko vezme so sebou. Isté je len to, že sa zmení podoba poľskej politickej scény. Že buď odíde premiér, alebo sa skončí čas silného Kwasniewského.“ Takto si zaprorokoval varšavský týždenník Newsweek vo svojom poslednom čísle.
Poľsko už dlhé týždne prežíva politické zemetrasenie. Na vine je zlá ekonomická situácia, nezamestnanosť blížiaca sa k 20 percentám, nezvyčajná úroda korupčných afér siahajúcich až na veľmi vysoké miesta a obavy z toho, čo prinesie obyčajným Poliakom vstup do Európskej únie. Popularita menšinovej vlády Zväzu demokratickej ľavice (SLD) a Únie práce, potom čo z nej odstúpila koaličná Poľská ľudová strana (PSL), zostúpila do najnižších poschodí. Ešte nikdy Stredisko pre výskum verejnej mienky (OBOP) nevykazovalo také pesimistické údaje. V marci hodnotilo prácu Millerovho kabinetu pozitívne len 17 percent Poliakov. Za zlú ju označili tri štvrtiny opýtaných. Ani koncom uplynulého roka nebolo nad čím jasať, ale pomer predsa len nebol taký nepriaznivý. Pozitívne hodnotila prácu vlády tretina, negatívne polovica občanov.
Paľba do vlastných radov Miller a jeho SLD má dnes proti sebe nielen celú pravicovú opozíciu, ale aj radikálny vidiek (reprezentovaný Lapperovou Samoobranou a Kalinowského PSL), sklamaných vlastných voličov, ktorí ľavicu podporili v nádeji, „že bude lepšie“, a teraz dokonca i prezidenta Kwasniewského. „Prezident vstúpil do takého štádia svojej kariéry, keď už SLD nepotrebuje k volebnému víťazstvu. Po tretíkrát už na prezidentskom stolci zasadnúť nemôže. A tak viac ako podporu vlastnej strany, potrebuje nový vzhľad, nový imidž. Potrebuje priazeň a záujem západných médií, ak je pravda, ako počúvame, že smeruje do vysokej funkcie v NATO či v OSN. Dôležitejšie než sympatie bývalých kolegov sú preňho dobré vzťahy s Adamom Michnikom a jeho Gazetou Wyborczou,“ vyhlásil vo svojom mesačníku Dzis zvyčajne dobre informovaný patriarcha poľskej ľavice Mieczyslaw Rakowski. Podobne uvažuje známa sociologička Jadwiga Staniszkisová: „Nedávna nepriama výzva prezidenta, aby premiér zvážil svoju rezignáciu, prekvapila nielen bývalých spolupracovníkov, ale i opozíciu, ktorá ide vláde po krku. Škoda, že Kwasniewski je taký zahľadený do seba a svojej kariéry, že zvolil deštrukciu a negáciu voči vlastnej strane.“ Veľa vzrušených diskusií na tému vzťahov prezident – premiér zaznelo počas vojvodských konferencií, ktoré volili nielen nových „barónov“, ako sa v Poľsku hovorí šéfom vojvodských organizácií SLD, ale aj delegátov na júnový kongres. „Kwasniewski urobil kariéru a vystúpil hore po našich chrbtoch. A teraz bude diskreditovať nášho premiéra a vyzývať ho k demisii? To je škandál a hanba. Jeho hanba,“ rozohnil sa na konferencii v Bydgoszczu delegát Oleslaw Nowicki. Bol to kritický názor, ktorý zaznel i na iných konferenciách. A čitatelia ľavicovej Trybuny najčastejšie kladú rozpačitú otázku: „Prečo na nás útočí, čo od nás chce? To my sme jeho najväčší nepriatelia?“
Najvyšší čas na sebareflexiu? Zväz demokratickej ľavice (SLD) sa „zo dňa na deň“ ocitol v situácii, ktorú si nepamätá, či skôr, ktorú nikdy nezažil. Išiel od úspechu k úspechu, bol istotou pre svojich členov a nádejou pre obyčajných Poliakov. Jeho program im hovoril z duše. „Nemusí byť horšie a horšie. Bude lepšie,“ hovorili si. Opakovali Millerove slová, že sa skončí obdobie budovania ostrovov bohatstva a rozmarného dostatku v šírošírom mori ľudskej biedy a nešťastia. Namiesto toho sa na ostrovoch bohatstva zabývali elity SLD a zabudli na svoje predvolebné sľuby. „Načo je nám takáto ľavica? A je to vôbec ešte ľavica?“ začali sa pýtať mnohí členovia a sympatizanti. „Ak sa nespamätáme a nebudeme premýšľať nad tým, čo na nás volajú tí zdola, čoskoro podpora SLD klesne pod 20 percent,“ (vo voľbách to bol dvojnásobok) konštatuje dlhoročný harcovník SLD a predtým SdRP expremiér Jozef Olexy. Z konferencií strany vyplynulo jednoznačné odporúčanie – jedinou záchranou a najčestnejším východiskom z dnešnej krízy je návrat k ľavicovým hodnotám. Zaznel i hlas poslankyne Izabely Sierakowskej, jednej z mála, ktorá sa pred časom rozhodne postavila proti americkej agresii voči Juhoslávii a odcestovala s niekoľkými kolegami do Belehradu. „Znejú mi v ušiach slová voličov: Už vás voliť nebudem! Podviedli ste ma! Prežívam morálnu opicu. Chodím so sklonenou hlavou, alebo v čapici, aby ma ľudia nespoznali. Cítim sa mizerne. Vidím, ako ľudia vystupujú z SLD. To som nechcela a hádam som k tomu ani neprispela. Ale neviem tomu zabrániť.“ Júnový kongres bude zaujímavý a búrlivý. SLD stojí na križovatke. Alebo, presnejšie povedané, je už za ňou. Vydal sa zlou cestou a musí, či mal by sa, vrátiť a odbočiť vľavo. Kwasniewski infikoval SLD-ovský organizmus vírusom pochybností. A všetko zlé je, ako sa hovorí, na niečo dobré. Situácia ponúka tri varianty riešenia – rozpad, výmenu vedenia alebo mobilizáciu síl a renesanciu ľavicovosti. Publicista Andrzej Ziemski, blízky Poľskej socialistickej strane (PPS) radí v Trybune ísť cestou budovania „silného a skutočne ľavicového bloku“. Ľavica má v Poľsku silné zázemie a mohutnú voličskú základňu. Idea spoločenskej a sociálnej spravodlivosti je schopná osloviť väčšinu Poliakov. Problém nie je v myšlienke socializmu, ale v dôveryhodnosti toho, kto o nej hovorí a kto v jej mene usiluje o podporu voličov. „Dúfam, že nebude chýbať čas na vytvorenie takéhoto bloku. A že k takémuto kroku dozreje vôľa celej poľskej ľavice,“ uzatvára svoju úvahu Andrzej Ziemski. Podrobne vykreslil situáciu v poľskej ľavici a načrtol možné východiská i predstaviteľ Demokratickej strany ľavice (DPL) na nedávnom Vratimovskom odbornom seminári.
PS: Premiér Miller sa v stredu 2. apríla 2003 vyslovil za urýchlenie parlamentných volieb. Mali by prebehnúť v júni 2004, teda o viac ako rok skôr oproti pôvodnému termínu.
