Ministerstvo financií robí reformu riadenia verejných financií

Stav a riadenie verejných financií v minulosti kritizovali viaceré medzinárodné finančné inštitúcie: Medzinárodný menový fond, Svetová banka, Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) i Európska komisia. Verejné financie pozostávajú zo štátneho rozpočtu, rozpočtov verejnoprávnych inštitúcií a rozpočtov miest a obcí. Ministerstvo financií (MF) SR v súčasnosti pokračuje v ich reforme. Podľa koordinátora projektu reformy Pavla Ochotnického z Ekonomickej univerzity je jej cieľom vyriešiť dlhodobo negatívne trendy vo verejných financiách. V minulosti medzi ne patrilo zadlžovanie, nedisciplinovanosť správcov jednotlivých rozpočtových kapitol, či malá prehľadnosť finančných tokov. MF nezačína na zelenej lúke. Už v minulých rokoch prijalo viacero koncepčných zámerov, ktorých cieľom bolo zabrániť rastu štátneho dlhu a aby rozpočtové organizácie míňali viac finančných prostriedkov, ako im bolo pridelené. Minulosť Ich cieľom bolo zvýšiť osobnú zodpovednosť tých, ktorí zodpovedajú za prostriedky prerozdelené z verejných financií (VF). Zdokonalenie ich riadenia vyvolal najmä vstup Slovenska do Európskej únie a zložitý stavsvetovej ekonomiky. Pokrok v oblasti reformy riadenia VF sa dosiahol v budovaní štatistiky VF, správy štátneho dlhu a tým, že sa znížil počet štátnych fondov. Zmenili sa prístupy k tvorbe rozpočtu, zákonom sa zriadila Štátna pokladnica a Agentúra na riadenie dlhu a likvidity. Hlavnou úlohou reformy v súčasnom stave je zavedenie integrovaného systému riadenia VF, ktorý bude jasne definovať cieľovú deľbu kompetencií, zodpovednosti a koordináciu činností inštitúcií podieľajúcich sa na správe VF. Systém riadenia by mal byť v budúcnosti funkčný tak, aby bol porovnateľný s inými systémami v krajinách Európskej únie. Súčasnosť Verejné rozpočty budú v budúcnosti zostavené tak, aby boli previazané so strednodobými prognózami vývoja hospodárstva a cieľmi hospodárskej politiky, aby sa zabránilo rastu verejného dlhu nad rámec určený zákonom. Nový systém riadenia by mal umožniť efektívne spravovať finančné prebytky verejných rozpočtov. Projekt reformy verejných financií má štyri nasledovné komponenty. Prvým je celková koordinácia reformy riadenia verejných financií. Druhý sa zaoberá rozvojom inštitucionálnych kapacít a metodológie rozpočtovania a riadenia výdavkov. Tretím prvkom reformy je zavedenie Štátnej pokladnice. Posledným prvkom reformy verejných financií je riadenie dlhu a likvidity. V rámci celkovej koordinácie verejných financií treba dosiahnuť lepšiu súčinnosť, prerozdelenie kompetencií medzi jednotlivými orgánmi vlády SR, ministerstvo financií, rezortmi, Národnou bankou Slovenska, vyššími územnými celkami. To predpokladá najmä ich spoluprácu pri spustení Štátnej pokladnice a Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity. Podľa projektu reformy verejných financií by mali niektoré kompetencie Ministerstva financií SR a Národnej banky Slovenska prejsť na Štátnu pokladnicu. Prognózy Posilnenie inštitúcií predpokladá tvorbu a aplikáciu metodológie pre makroekonomické prognózy a ukazovatele, ktoré sú potrebné pre strednodobé finančné výhľady tak, aby sa mohol zostavovať trojročný verejný rozpočet. Inštitút finančnej politiky Ministerstva financií SR by si mal osvojiť najmodernejšie metodológie, ktoré umožnia strednodobé makroekonomické projekcie v rôznych oblastiach. Patria medzi ne menové agregáty, platobná bilancia a dlh Slovenskej republiky. Projekcie sa budú týkať priameho a nepriameho vplyvu predpokladaných zmien v daňovej politike, ktoré budú mať okamžitý a neskorší vplyv na správanie sa ekonomických aktérov. Mali by umožňovať odhadnúť predpokladaný účinok nástrojov hospodárskej politiky. Viacročné rozpočtovanie by sa malo na Slovensku stať základným východiskom pre tvorbu verejného rozpočtu. Malo by ísť o zavedenie kĺzavých viacročných verejných rozpočtov zostavovaných vždy na nasledujúce tri roky, ktoré by boli neoddeliteľnou súčasťou verejného rozpočtu. -