Mútenie vody okolo privatizácie SPP

Štátu pri tejto transakcii radila firma Credit Susise First Boston, známa aj spoluprácou s Penta Group pri speňažovaní nesplatených úverov, ktoré sa dostali na ich cintorín, teda do firmy Slovenská konsolidačná. Do verejnej súťaže na kúpu menšinového podielu v SPP sa prihlásilo deväť spoločností.
Počet zobrazení: 2481

Štátu pri tejto transakcii radila firma Credit Susise First Boston, známa aj spoluprácou s Penta Group pri speňažovaní nesplatených úverov, ktoré sa dostali na ich cintorín, teda do firmy Slovenská konsolidačná. Do verejnej súťaže na kúpu menšinového podielu v SPP sa prihlásilo deväť spoločností. Proti predaju SPP bola najmä politická strana Smer. „Vláda sa nesmie uspokojiť so sumou 120 mld. Sk či 130 mld. Sk, o ktorej hovoria najnižšie odhady,“ uviedol Robert Fico. Zároveň vyjadril obavu, že pre kompetentné osoby sú rozhodujúce provízie, a tvrdil, že: „Politici na úteku chcú SPP predať za každú cenu.“ Proti predaju celého balíka akcií v navrhovanej forme bol spočiatku aj Peter Magvaši, vtedajší minister práce, sociálnych vecí a rodiny. Navrhol použiť 24 percent akcií SPP na uskutočnenie dôchodkovej reformy. Mienil, že tieto akcie sú vysoko bonitné a v horizonte desiatich rokov sa ich hodnota zdvojnásobí. „Keď ja dostanem 55 mld. Sk na účet, v tom okamihu z hľadiska inflácie strácajú hodnotu,“ uviedol P. Magvaši. Preto považoval za potrebné vyčlenenú sumu peňazí premeniť na „nejaké akcie“, aby sa neznehodnotila infláciou. Podpredseda HZDS Jozef Kalman sa vyjadril, že strana bude úsilie SDĽ podporovať. „Budeme podporovať také opatrenia, ktoré zabezpečia čo najefektívnejšie využitie prostriedkov z privatizácie,“ vyhlásil v relácií STV O päť minút dvanásť. „Bez výhrad SDĽ v tomto podporujeme, sme pripravení podporiť jej akékoľvek kroky na pôde parlamentu,“ povedal Vladimír Mečiar. Samotná SDĽ navrhla previesť 25 percent akcií na Sociálnu poisťovňu a využiť ich na budovanie povinného kapitalizačného dôchodkového systému. Ďalších 24 percent akcií predať strategickému investorovi a výnos použiť na úhradu štátnych dlhov. Iný názor mala Brigita Schmögnerová. „Snažila som sa lepšími argumentmi presvedčiť, že zmena rozhodnutí privatizácie SPP nie je vhodná. A to predovšetkým z časového dôvodu, lebo ohrozuje možnosť uskutočniť privatizáciu SPP do konca volebného obdobia, a tým aj možnosť využitia aspoň časti prostriedkov, ktoré sa majú z privatizácie získať na riešenie zadlženosti štátu a ďalších záväzkov, ako aj na prípravu dôchodkového piliera,“ povedala bývalá ministerka. Ivan Mikloš považoval návrh SDĽ skôr za politický ťah, od ktorého si možno sľubovala nárast preferencií. M. Dzurinda tiež prilial olej do ohňa a povedal: „Tí, ktorí kradli v a.s. Slovenský plynárenský priemysel (SPP), by chceli znova kradnúť, preto chcú zastaviť predaj tohto podniku, aby ho ako štátny podnik ovládali. Aby ryžovali tak ako za Jána Duckého.“ Všetky problémy vyriešila Koaličná rada, ktorá má vedúcu úlohu v našej spoločnosti. Je viac, a preto môže zmeniť aj uznesenie vlády. Rozhodla, že na zabezpečenie dôchodkovej reformy sa nebude viazať absolútna suma, ale suma rovnajúca sa výnosu z predaja 25 percent akcií SPP. Výnos z predaja zvyšných 24 percent sa použil podľa pôvodného rozhodnutia vlády na oddlženie štátu – splatením istiny štátnych úverov. Po schválení tohto modelu privatizácie neutíchali hlasy oponentov privatizácie. „Ja som skutočne zdesený, ak sa preukážu informácie, že SPP chceme predať za 110 -120 mld. Sk. Cena musí byť predsa 200 mld. Sk, inak to nemá význam. Ak to predáme pod 200 mld. Sk, tak sme blázni,“ tvrdil R. Fico. Pri výbere záujemcu o akcie SPP mala rozhodovať cena. Jedinú ponuku na kúpu 49 percent dostala vláda od firiem Gaz de France, Gazprom a Ruhrgas. Ďalšími účastníkmi v tendri boli americký Williams, nemecký E.ON, francúzsky TotalFinaElf a taliansky Snam. Vycúvali z neho. Konzorcium troch záujemcov ponúklo za 49-percentný podiel v Slovenskom plynárenskom priemysle 2,7 mld. USD, čo bolo podľa aktuálneho kurzu približne 130 miliárd Sk. Táto cena bola asi o 40 percent vyššia ako pôvodný cenový odhad toho istého konzorcia spred pol roka. Marek Jakoby zo združenia M.E.S.A. 10 považoval jednu ponuku za negatívne a zarážajúce prekvapenie a do istej miery aj za neúspech vlády. „Neexistuje žiadna konkurenčná ponuka, s ktorou by sa mohla existujúca porovnávať,“ povedal. „Cena sa nedá iba takto povedať, je to cena obchodnej príležitosti. Neexistuje žiaden podklad ani medzinárodný štandard, podľa ktorého by sa mohlo povedať, že cena mala byť oveľa vyššia. Keď berieme do úvahy bilančnú cenu SPP, tak investor preplatil. Ak vychádzame z obchodnej ceny, tam môžeme diskutovať. Dôležitý je však budúci prínos tejto privatizácie, ako sa dá prepojiť záujem kupujúcich a Slovenska. Osobne by som si netrúfol cenu hádať rádovo ani na dvadsiatky miliárd,“ vyhlásil Arpád Demko, bývalý riaditeľ SPP. Po privatizácii sa ešte dlho diskutovalo o zaistení kurz slovenskej koruny voči USD. To je však už iná politická rozprávka. -

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984