K akým tradíciám sa hlási KSS?

V týždenníku Úsvit aj na internetovej stránke KSS sa môžeme presvedčiť, že fundamentalizmus nie je jav typický iba pre náboženské smery. Na webovej stránke KSS v rubrike Vzdelávanie môžeme nájsť dva články o histórii antikomunizmu. Hovorí sa tu o „svojím spôsobom nenormálnych, postihnutých ľuďoch“, akými sú „homosexuáli, lesbičky alebo členovia slobodomurárskych lóží“, ktorí v rámci tzv. Harvardského projektu údajne bojovali a zničili svet mierumilovného socializmu. Akože ináč, jednostranne vedená studená vojna „mala a má i dnes svojich kráľov, ale i pešiakov“, akými sú a boli podľa slovenských komunistov „prorok Solženicyn, laureát Nobelovej ceny Boris Pasternak, ktorých už zlikvidovali zo scény, pretože svoju úlohu splnili“. Naneštastie, agent OO7 prežil. Ak nie on osobne, tak partia rovnako naladených Američanov poslala tesne pred prevratom „ľudí v službách globálnych investorov“. Medzi nich patrí Gorbačov a jeho ideológ Jakovlev. Ďalej zradili Jeľcin, Machmatov a mnoho ďalších zapredaných umelcov na čele s Okudžavom alebo Roždestvenským. Ale to nie je všetko: „Najväčšie úsilie venovali antikomunistické sily hanobeniu osobnosti J. V. Stalina, vediac o jeho všeobecne uznávanej autorite a úcte vzhľadom na víťazstvo viery v idey socializmu, ktorého mohutnosť a možnosti pred západným svetom reprezentoval.“ Bum, a sme doma. Tu sa už žarty končia. Kamaráti buďme, ale dlhy si plaťme, hovorí známe slovenské príslovie. Bezpochyby studená vojna bola a všetky prostriedky boli sväté. Tieto fakty sa nedajú popierať. Lenže rovnako sa nedajú popierať ani zločiny ľavicových síl, ktoré sa udiali v mene vznešených ideálov. Spor možno hádam viesť iba o počte obetí stalinizmu, no nie o fakte, že zväčša boli prenasledovaní nevinní ľudia. Stalinistické metódy sa po druhej svetovej vojne preniesli aj za hranice Sovietskeho zväzu. A vari okrem niekoľkých výnimiek (napr. KĽDR alebo Albánsko za čias Envera Hodžu) sa všetky komunistické strany, ktoré boli pri moci v minulom storočí, dištancovali od týchto zločinov. Medzi tieto strany patrila aj KSČ, ktorá s rehabilitáciami začala už na začiatku 60. rokov. Na konci roku 1989 sa jej vedenie ospravedlnilo ľudu vtedajšieho Československa za chyby, ktorých sa KSČ dopustila. Popieranie zločinov spáchaných v minulosti je určitou formou fundamentalizmu, ktorý nemôže viesť k ničomu dobrému. Najmä ak vyhlásenia podobného druhu nevyslovuje okrajová ľavicová extrémistická skupina, ale ich nachádzame na webovej stránke parlamentnej strany. Tá sa netají ambíciami podieľať sa na zjednocovaní slovenskej ľavice, ktorá sa dnes nachádza v naozaj neradostnej situácii. Lenže, o čom svedčí takto deklarované ospravedlňovanie stalinizmu? Z radov KSS často počuť deklarácie, že sa strana nechce vrátiť k prekonanej minulosti. No odvolávaním sa na parafrázovaný Stalinov citát, že čím budeme úspešnejší, tým viac budú sústreďovať sily na boj proti nám, výchovné zložky v KSS iba potvrdzujú, že obavy z ich návrtu do minulosti sú neopodstatnené. Trčia v nej až po uši. -