Keď treba, použime nezávislosť
Keď pred rokom odmietol premiér Mikuláš Dzurinda diskutovať v relácii O päť minút dvanásť s predsedníčkou SNS Annou Malíkovou a chcel radšej za partnera lídra Smeru Roberta Fica, vedenie televízie mu vyhovelo. Asi vedelo prečo. Paradoxne, teraz zase vedenie chcelo Pavla Ruska. Opäť vedelo prečo? Prečo sa už vtedy zamestnanci STV nevzbúrili? Nešlo im aj vtedy o česť a profesionalitu? Šéfka spravodajstva Viera Krúpová teraz tvrdí, že Beata Oravcová najskôr povedala, že reláciu O 5 minút 12 aj za Ruskovej účasti moderovať bude. Neskôr to však spolu s kolegom Michalom Dyttertom odmietla. Čo zmenilo jej názor? Nevysvetlené záujmy vedenia Príkaz na pozvanie Ruska do relácie odôvodnila Krúpová tým, že vlastne o jeho zaradenie moderátorov žiadali už prinajmenšom päťkrát predtým. Prečo mala Krúpová s dramaturgom spomínnej relácie Igorom Zemanovičom taký veľký záujem práve o účasť predsedu ANO? Bola aj na všetkých predchádzajúcich témach jeho účasť potrebná a opodstatnená? Okrem toho, spolumajiteľ TV Markíza bol v tejto relácii pred necelými dvoma mesiacmi. Nielen na Markíze, ale už aj vo verejnoprávnej televízii ho máme mať stále na očiach? Začiatkom marca sa Pavol Rusko v STV vyjadroval ku krachu nebankových inštitúcií. Z tohto hľadiska by teda k téme konfliktu záujmov mal skôr čo povedať. „Pán Rusko je k téme konfliktu záujmov vhodný politik, už aj z toho dôvodu, že je spolumajiteľom televízie a v širšom zmysle sa ho môže po voľbách táto téma týkať,“ argumentovala Krúpová. Práve tá Viera Krúpová, ktorá by ku konfliktu záujmov mala čo povedať, keďže ešte nedávno figurovala vo firme zaoberajúcej sa reklamnou činnosťou napriek tomu, že to Charta STV zakazovala. Takže, zrejme vedela aj vybrať vhodného kandidáta. Navyše Rusko bol kedysi jej šéfom v Markíze. Lojálnosť voči tomu, kto platí Ako vo svojom vyhlásení píšu odídení moderátori Oravcová a Dyttert, v tomto prípade išlo o zachovanie nezávislosti spravodajstva STV. Pritom v samotných zmluvách mali uvedené, že v prípade odmietnutia výroby nejakého príspevku s nimi môže STV rozviazať pracovný pomer. Prečo teda takéto zmluvy vôbec podpisovali? Nejde aj v tomto prípade o zásahy vedenia do nezávislosti spravodajstva a profesionality redaktorov? Vtedy však boli ticho. Asi sa naozaj báli vyhodenia z STV. Teraz už však o svoje miesta strach nemali. Parlamentné voľby sa blížia, ktovie čo bude po nich so súčasným vedením STV... Zaujímavé je, že jednu z najsledovanejších diskusných relácií moderujú externí pracovníci. Predtým to bola redaktorka Slovenského rozhlasu Tamara Valková a novinár Branislav Dobšinský. Potom ich vystriedali opäť externisti – B. Oravcová a M. Dyttert. Nemá STV dostatočné odborné kapacity na pokrytie tejto relácie? Alebo aké výhody môžu plynúť zo zamestnania externistov? Len finančné to asi nie sú. A tak sa môžeme dočkať ďalšej rotácie novinárov. Potom to vyzerá tak, že napríklad Anna Ghannamová, ktorá sa kedysi bila za „svoju“ Markízu, už šéfovala spravodajstvu v Lune a teraz zase podržala STV, keď dvaja moderátori sklamali dôveru jej vedenia. Rovnakú cestu už absolvovala aj Monika Murová. A kam zaveje Oravcovú s Dyttertom po ich márnom boji za slobodu médií? Veď najčastejšie cesty odídených novinárov aj tak smerujú do politických strán alebo do rozličných public relations agentúr. Ich predstavitelia totiž už dnes hovoria o lojálnosti mnohých žurnalistov. Práca dvojičkou SME Pohyb však nenastal len v STV, ale i na trhu tlačených médií. Podľa viacerých mediálnych odborníkov majú noviny najvyššiu trhovú hodnotu práve pred voľbami. Zrejme si to uvedomili aj majitelia kedysi mierne ľavicového denníka Práca, a tak sa z bývalého odborárskeho periodika stala dvojička SME. Pritom vraj ani tak nešlo o samotný predaj denníka, keďže ponuky na jeho kúpu prevyšovali tú z Petit Press (vydáva o. i. SME), ale skôr o mediálne posilnenie pravicového spektra politickej scény. O zvýšení počtu čitateľov i voličov ani nehovoriac. Stačí sa pritom pozrieť iba na to, koho tento denník podporoval pred voľbami v roku 1998. A odborárom už môžu zostať len oči pre plač. No nech sa ich predáci teraz nesťažujú, že o odboroch na Slovensku nik pozitívne nepíše. A tak zrejme nezávislosť novinárov bude onedlho tabu. Skončili sa síce obdobia Hviezdnych komôr a iných foriem cenzúry, ale nastal nový fenomén. Výstižne to vyjadril jeden inzerent nemenovaného celoslovenského denníka: „Keď im dávam vysoké čiastky za reklamu, tak nech o mne píšu pozitívne.“ A pred voľbami medzi hlavných inzerentov patria najmä politické strany.
