Privatizácia Poštovej banky na mŕtvom bode

Štát nie a nie sprivatizovať Poštovú banku. Jej privatizácia sa ťahá už takmer rok. Prečo sa štátu nedarí? Odpoveď na túto otázku sa zdá na prvý pohľad komplikovaná, ale je veľmi jednoduchá
Počet zobrazení: 2022

Štát nie a nie sprivatizovať Poštovú banku. Jej privatizácia sa ťahá už takmer rok. Prečo sa štátu nedarí? Odpoveď na túto otázku sa zdá na prvý pohľad komplikovaná, ale je veľmi jednoduchá. V Poštovej banke, a.s., Bratislava mali najprv najväčší vplyv štátne inštitúcie a štátom kontrolované podniky – Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR spolu so Slovenskou poštou a Slovenskými telekomunikáciami. Pred rokom 1998 sa uskutočnila skrytá privatizácia tejto banky. V roku 1996 sa zvýšilo základné imanie Poštovej banky o 300 mil. Sk, ale na zvyšovaní sa nezúčastnili niektoré štátne podniky a ani zahraniční akcionári. Novými akcionármi sa stali firmy Tectum, s.r.o., Banská Bystrica a Trade Trans Rail, s.r.o., Košice – obe spoločnosti s podielom 14,98 percenta. Podiel menší ako 15 percent nezakladal povinnosť žiadať o súhlas NBS v zmysle zákona o bankách. Akcionárom banky sa vtedy stal aj Kinex, a.s., Bytča so štvorpercentným podielom. Pritom si majoritu v banke zachovali uvedené štátne podniky a spolu s ministerstvom kontrolovali 57 percent akcií. Koncom júla 1997 valné zhromaždenie rozhodlo o zvýšení kapitálu o ďalších 300 mil. Sk na 1209 miliónov. Scenár sa zopakoval. Preto majoritu v banke štát postupne stratil. Podiely spoločností Tectum, s.r.o., a Trans Rail, s.r.o., sa udržali tesne pod 15 percentami, takže NBS nemusela akcionárom udeľovať povolenie. Zároveň sa zvýšil podiel Kinex, a.s., Bytča, na magických 14,99 percenta a akcionárom sa stala neznáma spoločnosť Medi Farma, a.s., Banská Bystrica s podielom 5,43 percenta. Už začiatkom roku 1998 vznikla domnienka, že akcionári s podielmi tesne pod 15 percent patria do skupiny VSŽ. Priznal to aj viceprezident VSŽ Holding Jaroslav Bílik. Personálne výmeny Koncom novembra 1999 sa vymenilo vedenie banky. Milana Lônčika vo funkcii prezidenta nahradil Jozef Švenk. Toho vymenil Ivan Benda. Posledným prezidentom je zatiaľ Libor Chrást. Signál, že v banke nie je všetko v poriadku, vyslala agentúra Thomson Bankwatch, ktorá v decembri 1999 znížila rating Poštovej banky (PB). Ratingová agentúra vyhlásila, že v banke nie sú dostatočne kryté ani úvery vo výške 550 miliónov Sk. Po týchto informáciách bolo každému jasné, že banka je v strate a musí zvýšiť kapitál. Predchádzajúce personálne zmeny v banke iniciovali firmy, ktoré v dozornej rade zastupoval Miroslav Remeta zo skupiny Istrokapitál. Tá sa zúčastnila na zvyšovaní základného imania banky o 1 mld. Sk. Ministerka financií Brigita Schmögnerová vo februári 2000 vyhlásila, že nebude súhlasiť s tým, aby Istrokapitál zvýšil kapitál banky a upísal základné imanie. Posledné slovo o možnosti vstupu Istrokapitálu do Poštovej banky však mala v konečnom dôsledku centrálna banka. Podľa zákona o bankách má totiž Národná banka Slovenska povinnosť takúto žiadosť iba prerokovať s MF. Podľa neoficiálnych informácií by mohol Istrokapitál v prípade súhlasu NBS pomerne rýchlo získať viac ako 30 percent akcií banky. Dohľad mieni, život mení V apríli 2000 vypracovala pracovníčka úseku bankového dohľadu Beáta Barániková informáciu pre guvernéra Národnej banky Slovenska Mariána Juska o vstupe spoločnosti Istrokapitál do Poštovej banky. Z úseku bankového dohľadu neodporúčal vstup tejto skupiny do banky odbor dohliadok na diaľku, odbor bankových obchodov a odbor bankových a finančných produktov. Z informácie, ktorú kontroloval riaditeľ povoľovacieho oddelenia Vladimír Hromý a schváli ju vtedajší vrchný riaditeľ úseku bankového dohľadu Národnej banky Slovenska Tibor Kašiak, vyplývalo, že bankový dohľad nemôže vyhovieť žiadosti spoločnosti Istrokapitál o nadobudnutie 35,07 percenta podielu v banke. Bolo to najmä preto, lebo „z hospodárskych výsledkov spoločnosti Istrokapitál, a.s., nie je zrejmé, odkiaľ bude mať 424 mil. Sk“. Bankový dohľad zistil, že Istrokapitál v účtovníctve nadhodnocuje pozemky. Ďalšou otázkou bola hodnota podielových cenných papierov. Nedala sa posúdiť, lebo audítor nemal ročné účtovné závierky firiem kontrolovaných Istrokapitálom. Neskôr sa ukázalo, že úsek bankového dohľadu Národnej banky Slovenska mieni a ktosi, kto je silný, neohroziteľný, nekontrolovateľný a nekritizovateľný, mení. Zmenil sa šéf úseku bankového dohľadu Národnej banky Slovenska a aj rozhodnutie centrálnej banky. Istrokapitál sa zúčastnil na zvýšení základného imania banky a skoncentroval svoje podiely do jedného balíka akcií. V máji 2000 sa na valnom zhromaždení banky zmenili jej stanovy tak, že na podstatné zmeny je potrebný súhlas viac ako 67 percent akcionárov. „Prvý podnet na takýto krok bol iniciovaný už v minulom roku zo strany štátu, podľa verzie Národnej banky Slovenska,“ vyhlásila hovorkyňa Poštovej banky Katarína Kádasiová. Za oslabenie postavenia štátnych inštitúcií, ktoré nastali po zmene stanov, hlasoval na valnom zhromaždení Peter Klučka, šéf sekretariátu ministra Gabriela Palacku a neskôr Jozefa Macejka. Je známy aj v súvislosti s tendrom na kúpu ľahkých železničných vagónov. Vďaka nemu si štát majoritu v Poštovej banke zatiaľ veľmi neužil. Zatiaľ len nalieva do banky finančné zdroje. Slovenská konsolidačná, ktorá kontroluje akcionársky podiel štátu, vyhlásila tender na predaj banky 20. decembra 2001. V posledný augustový deň tohto roku o banku prejavovala záujem Tatra banka, ING Bank a Česká pojišťovna.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984