Reklama
Reklama

Nech vládne predstavivosť!

„A už s tebou o tom nechcem diskutovať,“ ozve sa z miestnosti a vy tušíte, že máte pravdu, no ten druhý sa k vám správa z pozície sily. To je obraz globálneho sveta, jeho ekonomických a vojenských vzťahov. Dá sa aplikovať na Európu a karikatúrne na naše provinčné Slovensko. Ešte väčšmi ako predtým žijeme v prostredí nemenných scholastických právd.
Počet zobrazení: 935

„A už s tebou o tom nechcem diskutovať,“ ozve sa z miestnosti a vy tušíte, že máte pravdu, no ten druhý sa k vám správa z pozície sily. To je obraz globálneho sveta, jeho ekonomických a vojenských vzťahov. Dá sa aplikovať na Európu a karikatúrne na naše provinčné Slovensko. Ešte väčšmi ako predtým žijeme v prostredí nemenných scholastických právd. Ich spochybňovanie vopred zaváňa hrozbou upálenia na hranici, či ironického zosmiešnenia. Tvrdenie „Iná možnosť nie je“ sa však z perspektívy minulotýždňovej Florencie stáva nehoráznym klamstvom a neschopnosť o tom diskutovať je prejavom ignorantského a povrchného prístupu. Teórie o spravodlivých vojnách, o neovplyvniteľných ekonomických mechanizmoch a o spoločných nikým nedefinovaných hodnotách sú ošúchané. Konečne sa našla sľubná sila odhaľujúca dogmy. Odhaliť však nestačí, treba navrhnúť niečo iné, aby sa to neskončilo ako so slovenskou ľavicou. Nezvyčajná mobilizácia vedcov, ľudí z praxe, z rozličných svetových komunít naznačuje, že sa niečo deje. Že sa asi našiel spoločný prienik medzi tými, ktorí sa cítia cudzincami v prostrediach, v ktorých sa narodili. Každý vie rozpoznať svoje problémy, a teda vie, akými prostriedkami ich riešiť. Keď problémy mnohých skupín pochádzajú zo všeobecného systému, je úplne pochopiteľné, že sa proti nemu spoja. Florencia spojila ľudí proti neoliberalizmu, vojne a rasizmu s presvedčením, že aj „iný svet je možný“. A prečo by nebol? Prečo by mal byť ekonomický rast zdrojom blahobytu? Prečo nám to nahovárajú, keď zároveň nik nezaručí jeho správne rozdeľovanie? Prečo, keď sa vyhlási vojna lídrovi krajiny, utrpí každý okrem neho? Prečo nám hovoria, že máme vstúpiť do NATO, keď sa nás nik nepýta, či a koho budeme v budúcnosti bombardovať? Znepokojivé otázky našli svoje vyjadrenie v protestoch. Samotná vzbura by sa dala považovať za nezodpovedný idealizmus, no Florenciu nemožno odbiť takto jednoducho. Nenásilnosť protestu a niekoľkodňové hľadanie teoretických základov i praktických riešení sú hodnotou samy osebe. Sociálne fórum však postúpilo o krok ďalej. Svojím necentralizovaným spôsobom už nepožaduje len diskusiu, vynucuje si aj témy. Mnohé z odpovedí, ktoré sa podarilo zatiaľ nájsť, vyvolávajú rastúci pocit, že história sa neskončila. Politické a ekonomické elity sa zatiaľ odmietajú vzdať pohodlia pozície triumfujúceho víťaza a tým strácajú čoraz viac v očiach ľudí legitimitu. Toto nie sú len skupinky nachádzajúce sa kultúrne či sociálne na okrajoch spoločnosti, alebo „prirodzene“ radikálni študenti. Znie to ako vnútorne rozporná výpoveď, no marginalizovanou sa stáva väčšina. Bez viery v možnosť zmeny by život a sloboda stratili zmysel. Diskusia o spôsobe zmeny dáva viere konkrétny obsah... Nie, neodbijete nás zaradením do škatuľky s trápnym názvom „antiglobalisti“! Sme súčasťou nového sociálneho hnutia, ktoré v rôznorodosti nachádza svoju silu. Sme za dôslednú globalizáciu. Za globalizáciu ľudských práv, sociálnych a ekologických štandardov, za globálne mierové a demokratické riešenia. Keď sa nepodarí zglobalizovať rovnosť šancí, spravodlivosť a solidaritu, bude proces, ktorý vyhovuje len niektorým, cestou do záhuby.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama