Rozpočet náš každoročný
Každý rok, keď prichádza čas štátneho rozpočtu, býva niečím iný, ale všetkým, čo sa podobá na politickú ekonómiu raného kapitalizmu, veľmi podobný. Každý rok každá vláda vyhlasuje, že rozpočet pripravila načas, ale pre objektívne príčiny trochu mešká. Politické strany koalície vždy presviedčajú, že rozpočet je úplne ideálny. Opozícia pre zmenu tvrdí, že rozpočet je celkom nanič. Ak by bola vo vláde, takú nehoráznosť by nepripustila. Zavše počuť heslá hodné koryfejov prostriedkov masovej informácie a propagandy: „Treba revidovať predvolené sľuby!“, „Čo si vláda navarila, to si musí aj zjesť!“, „Vláda klamala!“, „Hrozí kríza!“ Keď príde čas rozpočtu, väčšinou padá lístie. Vtedy sekcia štátneho rozpočtu Ministerstva financií SR zvykne postávať pred kanceláriou ministra alebo ministerky. Čaká v presne určený termín. Keď na jeseň roku 1998 pracovníci rozpočtovej sekcie čakali na termín po nástupe železnej lady, doberali si šéfa. „Prečo tak veľa fajčíš?“ „Zvyšujem príjmy štátneho rozpočtu v položke spotrebná daň z tabaku a tabakových výrobkov,“ poznamenal. Treba si všimnúť, že to bolo dávno pred bonmotom českého premiéra Miloša Zemana na tlačovej konferencii počas oficiálnej návštevy Slovenska. Štátny rozpočet je nielen zákon, ktorý schvaľuje parlament... je to hrozne i hrubá kniha s kopou tabuliek. „Škoda lesov,“ povedali si Jozef Mach a Zuzana Bruteničová, ktorí pracujú na oddelení styku s verejnosťou Ministerstva financií SR. Ináč sú známi aj pod krycím menom Mach a Šebestová. Tohto roku po prvý raz dostali novinári prvú hrubú verziu rozpočtu sieťou rovno do poštovej schránky niekde na serveri. Aby to všetko netrvalo tak dlho, Jozef a Zuzana všetko zabalili do komprimovanej formy. Rozpočet štátu je ako rozpočet rodiny. Rodina môže minúť len toľko, koľko má. Inak povedané, výdavky rodiny sú také, aké sú jej príjmy. Z informácií, ktoré prenikli na verejnosť je zrejmé, že štátny rozpočet sa na Slovensku doposiaľ zostavuje trochu iným spôsobom. Skoro ako v rokoch plánovanej ekonomiky. Rodina, teda ministri si najprv napísali na papier čísla, koľko chcú minúť. Potom všetci poslali svoj papier na Ministerstvo financií SR. Tam čísla spočítali a keď si výsledok napísali na papier, vlasy im vstali dupkom. Výdavkov je určite viac ako príjmov. Preto sa musia snažiť niekde zohnať aké-také príjmy, alebo si požičať. Dá sa aj ušetriť. Prvé dva roky po voľbách sa šetrí, ďalšie dva sa rozdáva. Asi je to preto, aby tí, ktorí sú pri koryte, zväčšili svoje šance, že pri ňom zostanú aj ďalšie volebné obdobie. Odborne sa tomu zvykne hovoriť politický cyklus v hospodárskej politike, alebo politická ekonómia v štátnom rozpočte.
