Štátny rozpočet nastoľuje rovnováhu
Viacerí ekonómovia už na jar tohto roku upozorňovali, že slovenská ekonomika nie je v rovnováhe. Tvrdili, že na jej vyrovnanie musí vláda prijať opatrenia, ktoré by viedli k zlepšeniu situácie vo verejných financiách a v bilancii platieb Slovenska s inými štátmi. Jeden z prvých ekonómov, ktorý predpovedal reštriktívne opatrenia vlády, je Karol Morvay pôsobiaci v Ústave slovenskej a svetovej ekonomiky a v think-thanku M. E. S. A. 10. Na seminári Slovenskej štatistickej a demografickej spoločnosti v apríli tohto roku predpovedal, že v najbližšej budúcnosti sa dá očakávať balíček opatrení vlády, ktorým by sa mala obmedziť vonkajšia nerovnováha. Ich cieľom bude obmedzenie dovozov. Morvay upozorňuje na to, že vláda v hospodárskej politike už uplatnila nejeden vankúš, aby dočasne odsunula problémy spôsobené nízkou konkurenčnou schopnosťou slovenskej ekonomiky: „Cesta ekonomickej transformácie bola týmito vankúšmi priam vydláždená. Išlo o niekoľkonásobnú devalváciu meny, mzdovú reguláciu, dovozné prirážky a obmedzovanie domáceho dopytu. Ekonómovia si myslia, že pokus odstrániť nerovnováhu cez verejné financie stroskotal na tom, že sa nepodarilo znížiť výdavky štátneho rozpočtu.“ Vláda opatrenia neprijímala, lebo boli parlamentné voľby. Nerovnováha Na to, že niečo nie je v poriadku upozornil aj Medzinárodný menový fond. Konštatoval, že vláda „nedokázala vytvoriť podmienky na vnútornú ani na zahraničnú rovnováhu hospodárstva“. Nerovnováha medzi platbami, ktoré slovenské firmy a osoby posielali za tovary a služby do zahraničia, a tými, ktoré subjekty spoza hraníc platili firmám a osobám na Slovensku, prekročila mieru, akú menový fond považuje za prijateľnú. To isté platí aj o nerovnováhe medzi príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu. Rozdiel, o aký výdavky prevýšili príjmy, viedol šéfa misie MMF k tomu, aby vláde povedal, že ,,bude musieť vynaložiť dodatočné úsilie, aby udržala výšku schodku na úrovni 3,5 percenta HDP“. Teda na úrovni, ktorú od Slovenska ako od kandidujúcej krajiny žiada a očakáva aj EÚ. Ako druhá sa ozvala Európska komisia. Aj ona vládnemu kabinetu zopakovala, že musí bez ohľadu na parlamentné voľby pokračovať v prísnej kontrole výdavkov i v začatých reformách. A jeho povinnosťou je, aby ,,dodržal záväzky fiškálnej konsolidácie a sprísnil rozpočtovú disciplínu“. OECD takisto varovala pred nerovnováhou, ktorá sa prejavuje rastúcim deficitom verejných financií a bežného účtu platobnej bilancie. Prvé opatrenia na odstránenie nerovnováhy obsahuje už budúcoročný štátny rozpočet. Rozpočet a škrty Budúcoročný štátny rozpočet sa po prvý raz zostavuje aj v metodike štatistického úradu Európskej únie Eurostatu - ESA 95. Podľa súčasnej metodiky, založenej na tzv. cash princípe, sa do štátneho rozpočtu zaratúvajú aktuálne výdavky a príjmy bez ohľadu na to, či s bežným rokom súvisia alebo nie. V metodike ESA 95 sa používa takzvaný acruálny princíp, podľa ktorého sa záväzky a pohľadávky zachytávajú v čase ich vzniku. Používanie ESA 95 požaduje od kandidujúcich štátov Eurostat pre lepšiu porovnateľnosť ekonomických ukazovateľov s členskými krajinami Európskej únie. Pri plnení kritérií konvergencie pre vstup do Európskej menovej a hospodárskej únie sa budú zohľadňovať výsledky deficitu rozpočtu vykázané práve v tejto metodike. Na jej základe sa v budúcom roku plánuje schodok štátneho rozpočtu 48,8 mld. Sk (4,22 % z HDP). Podľa pôvodnej metodiky je o niečo vyšší – 51,6 mld. k (4,47 % z HDP). Aby vláda dosiahla parametre verejných financií, ktoré pomôžu ekonomickej rovnováhe, prijala niekoľko opatrení s cieľom ušetriť 25 mld. Sk. Tieto opatrenia majú prispieť k zníženiu výdavkov v štátnom rozpočte. Vláda znížila štátnu prémiu stavebného sporenia zo štyritisíc korún na tritisícpäťsto korún, znížila štátnu podporu hypoték o jedno percento. Znížia sa sociálne dávky a oddialila sa valorizácia platov zamestnancov vo verejnom sektore. Sudcovia, prokurátori, policajti ani vojaci nedostanú vyššie platy tak, ako im pôvodne vláda SR sľubovala. Sudcovia a prokurátori, ktorí si mali finančne polepšiť už na začiatku roka, dostanú pridané až od júla 2003. Ak vládou navrhované zmeny podporí aj parlament, už od januára budúceho roka by sa mali vyplácať redukované prídavky na deti a upravený príspevok k prídavkom. Znižovať sa budú aj dávky sociálnej pomoci (DSP) zo subjektívnych a objektívnych dôvodov. Výraznou zmenou je stanovenie hornej hranice DSP na jednu rodinu bez ohľadu na počet jej členov v sume 10 500 Sk. Vláda chce zvýšiť príjmy štátneho rozpočtu zmenami sadzieb niektorých daní. Podľa návrhu vlády vzrastie spodná sadzba DPH z 10 na 14 percent. Horná sadzba DPH sa zníži z 23 na 20 percent, teda tak, ako sa pôvodne plánovalo. Zmeny v tejto oblasti by mali do rozpočtu priniesť 8,3 mld. Sk, a to nielen v dôsledku vyššieho výberu dane, ale aj nižším daňovým únikom. Monopoly Vláda môže získať peniaze nielen úpravami daňových sadzieb, ale aj zmenami cien monopolných dodávateľov niektorých tovarov a služieb. Medzi monopoly na Slovensku patria Železničná spoločnosť, Slovenské elektrárne, Slovenský plynárenský priemysel a Slovenská pošta. Všetky spomínané podniky budú od začiatku roka zvyšovať ceny. Vláda schválila zvýšenie cestovného vo vnútroštátnej osobnej železničnej a autobusovej doprave v priemere o 15 percent od 1. januára 2003. Ráta sa i s poklesom žiackych zliav na železnici a v autobusovej doprave na úroveň 70 percent ceny lístka, aj so zrušením bezplatnej prepravy dôchodcov nad 70 rokov a iných kategórií osôb, ktorá bude nahradená komerčnými zľavami. Poštovné stúpne v priemere o 15 percent. Cena plynu vzrastie pre obyvateľov o 30-45 percent. Priemerná predajná cena elektriny pre koncového spotrebiteľa – v domácnostiach aj v podnikateľskom sektore sa zvýši od 1. januára 2003 o 18,63 percenta. Cena tepla sa zvýši o 10 percent. Na budúci rok sa občania dočkajú aj prvých platieb za stravu a pobyt v nemocnici a štúdium na vysokej škole. n
