Ó maňo!

Sú veci, ktoré vyriešime takpovediac šmahom ruky, a potom sú záležitosti, ktoré sa zdĺhavo vlečú ,,celú večnosť“. Do tej druhej kategórie patrí aj riešenie problémov rómskej menšiny. Úsilie vládnej koalície presunúť túto agendu pod rezort kultúry však u členov Európskej komisie vyvolalo značný údiv. Azda nezaškodí malá rekapitulácia toho, ako Rómovia ,,putovali“ po jednotlivých rezortoch. Za Mečiarovej vlády patrila rómska problematika pod ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. V Dzurindovom kabinete sa táto agenda presunula do kompetencie podpredsedu vlády pre ľudské práva a menšiny. V roku 1999 zriadila vláda sekretariát splnomocnenca vlády pre rómske komunity. Prvým splnomocnencom sa stal Vincent Danihel. Po viacerých sporoch navrhol v roku 2001 Csáky jeho odvolanie z funkcie. Po konkurze na tento post nastúpila Klára Orgovánová. Toľko história. Odteraz má byť všetko inak (a ako hovorí klasik lepšie...) Chce to viac energie! Podpredseda vlády pre integráciu a menšiny Pál Csáky tak síce bude mať v kompetencii menšiny, ale tú najpočetnejšiu a najproblematickejšiu, nielen z hľadiska integrácie, bude mať na starosti niekto iný. Csáky argumentuje, že na jeho pleciach je už toho priveľa a táto agenda by sa do jeho úradu nezmestila. ,,Chce to viac energie,“ tvrdí. Proti gustu žiaden dišputát, nuž ale či práve doyen Rudolf Chmel jej má na rozdávanie? Prečo rovno nepovie, že už má dosť tých vleklých problémov a chce sa tejto agendy zbaviť, že bruselská perspektíva je pre neho zjavne oveľa príťažlivejšia ako nejaké rozbahnené Jarovce? No to by asi nebolo politicky korektné, a tak sme všetci svedkami zvláštneho pingpongu, v ktorom sa hrá s rómskou loptičkou. Zvláštne je aj to, že pokiaľ pred štyrmi rokmi prvá Dzurindova vláda pochopila, že rómska problematika nie je iba otázkou sociálnou, ani čisto etnickou, ale, že treba inštitúciu, ktorá by túto problematiku riešila komplexne, teraz sa rozhodla urobiť krok späť. Prečo to má byť práve ministerstvo kultúry a nie trebárs ministerstvo sociálnych vecí, alebo školstva? Nijaká racionálna odpoveď neexistuje. No ukazuje sa, že ešte nič nie je definitívne rozhodnuté. Znepokojenie Európskej komisie Dôležitý je totiž aj postoj Európskej komisie (EK), ktorá túto oblasť podrobne monitoruje. EK vo svojej hodnotiacej správe o Slovensku pochválila posilnenie právomocí vládneho splnomocnenca pre rómske komunity a vyčlenenie financií pre Rómov. Išlo o to, že postavenie splnomocnenca, ktorého kancelária bola na Úrade vlády a on podliehal vicepremiérovi, dokonca posledné týždne pred voľbami priamo premiérovi, považovala EK za veľmi silné v štruktúre moci. Inými slovami, išlo o postavenie adekvátne obrovskému množstvu problémov, ktoré treba v tejto oblasti riešiť. Správa však zároveň konštatuje: „Priepasť medzi dobre formulovanou politikou a jej presadzovaním v praxi, ako o tom hovorila aj minuloročná správa, zostáva. Úsilie by malo pokračovať s cieľom napraviť situáciu.“ Rozhodnutie centristicko-pravicovej koalície presunúť celú agendu pod ministerstvo kultúry však určite situáciu nezlepší. Uvedený signál Brusel dešifroval tak, že ide o snahu celý problém odsunúť mimo priorít nového vládneho kabinetu. Vedúci delegácie EK na Slovensku Erik van der Linden údajne diplomatickými cestami naznačil slovenskému premiérovi Dzurindovi svoje znepokojenie a žiadal vysvetlenie. A tak sa koaliční partneri začali celou záležitosťou zaoberať znovu. Hlavný slovenský vyjednávač pre rokovania o vstupe do EÚ Ján Figeľ pripustil, že rómska agenda neprejde pod rezort kultúry a zostane v gescii podpredsedu vlády. Podpredseda ANO Ľubomír Lintner sa zasa vyjadril, že jedným z cieľov jeho strany je „maximálne posilnenie kompetencií splnomocnenca pre rómske komunity,“ pričom ANO sa tejto oblasti nevzdáva, lebo by bolo ,,smiešne, keby nás teraz vyradili z hry, keď sme sa od začiatku prezentovali tým, že máme predstavu o riešení rómskej problematiky“. Neviem síce, kde ANO prezentovalo svoje riešenia, lebo v ich volebnom programe sa rómska menšina spomína na 9 (slovom: deviatich) riadkoch, ale nechám sa rád o tri týždne prekvapiť. Vtedy by mala totiž aliancia predložiť koaličným partnerom projekt riešenia rómskej problematiky. Ak si chce nová vládna koalícia udržať kredibilitu u zahraničných partnerov, tak bude musieť ponúknuť kvalitné východisko z tejto citlivej situácie a nehrať pingpong ako doteraz. Slovensko ako pelotón A nejde iba o úniu, ale predovšetkým o jednu skupinu vlastných občanov, ktorá pomoc potrebuje. Je jasné, že na rómskej agende sa politické body nezískavajú, ale zbavovanie sa zodpovednosti za ňu, nesvedčí o úprimnom odhodlaní vlády riešiť komplexne problematiku menšín a rasizmu. Nemôžu nás predsa donekonečna stále tlačiť zvonku. Po sobotnom rasistickom hučaní na dvoch čiernych anglických futbalistov a reakcii britských médií, je to azda každému normálnemu človeku jasné. Ak chceme patriť k civilizovanému svetu, musíme sa aj civilizovane správať. Čaká nás ešte veľa práce. Slovensko, to predsa nie je iba Úrad vlády, ale aj ľudia na futbalovom štadióne či Rómovia v Jarovciach. Ak sa nemýlim, výsledok celého pelotónu sa vždy berie podľa toho posledného...