Nezatvárajme oči pred rasizmom
Ak niekto hovorí, že rasizmus na Slovensku neexistuje, tak si myslím, že sa veľmi mýli. Buď pred ním zatvára oči, alebo ho nechce vidieť. Najhorší rasizmus Slovákov je ten, ktorý je v skrytej forme a s ním sa stretávajú Rómovia veľmi často. Ja som, odhliadnuc od prípadu s jarovnickým policajtom, nemala nijakú skúsenosť s rasizmom. Ale keďže pracujem ako redaktorka rómskeho týždenníka Romano ľil nevo, stretávam sa s Rómami a počúvam ich problémy. Keď prichádzam do rómskych osád, vidím, čo je to rasizmus. Sú segregovaní, otvárajú sa pre nich osobitne kostoly či obchody, aby nemuseli ísť medzi ostatných ľudí mimo osady. V tejto súvislosti si spomínam na jednu príhodu. Zašla som si spolu s právnikom Jankom Hrubalom a inými známymi Rómami i Nerómami do jednej jarovnickej reštaurácie. Nerómovia, ktorí v nej sedeli, nás začali upozorňovať, že tu nás neobslúžia, pretože tam platia takéto zákony. Okrem tejto skúsenosti poznám ešte niekoľko, keď si napríklad Rómovia museli zobrať so sebou pohár na pivo alebo ich obsluhovali len vonku cez okienko. Keďže som novinárka, posúvam tieto smutné skutočnosti ďalej, pretože tí, ktorí sú diskriminovaní dennodenne, si myslia, že sa to nedá zmeniť. Neviem, čo by sa ešte malo stať, aby si kompetentní uvedomili, že rasizmus tu je a treba ho riešiť. Som zhrozená z toho, že predstavitelia ANO spájajú Rómov so siedmimi slovami, ako je infekcia, AIDS, svrab a podobne. Všetci by sme si mali uvedomiť, že Rómovia sú ľudia, ktorí žijú v tejto spoločnosti. Som sklamaná z toho, že veľa vecí sa tu rieši iba preto, že si to vyžaduje Európska únia či NATO. Keby sme nemali nad sebou takúto kontrolu, tak by sa podľa mňa ani nič neriešilo. Je veľmi veľa organizácií, ktoré pôsobia na Slovensku a ktoré sa akože snažia riešiť nejaký problém. Jediná organizácia, ktorá naozaj niečo rieši je organizácia Ľudia proti rasizmu. Poznám koordinátora iniciatívy Laca Ďurkoviča osobne a viem, že je to človek, ktorý sa hneď pustí do riešenia problému, s ktorým sa naňho človek obráti. Rasizmus na Slovensku je a musíme sa usilovať, aby sme pred týmto velikánskym problémom nezatvárali oči a niečo s tým robili. Ja osobne by som si veľmi želala, aby som napríklad, keď prechádzam po ulici, uvidela na billboarde nielen krásne tváričky nerómskych detí, ale aj tých rómskych.
