Roky utekajú, spomienky zostávajú

Dokument STV Tri stretnutia, vysielaný v rámci cyklu Nezabudli sme, približuje postavy troch zaujímavých ľudí. Zaujímavých najmä svojou životnou filozofiou, reálnymi postojmi a úprimným vyjadrením dobrého vzťahu k miestu, ktoré síce z rozličných dôvodov a v rôznych dobách opustili, ale ktoré pre nich navždy zostáva prvým stupienkom imaginárneho schodiska vedúceho k životným úspechom
Počet zobrazení: 2036

Dokument STV Tri stretnutia, vysielaný v rámci cyklu Nezabudli sme, približuje postavy troch zaujímavých ľudí. Zaujímavých najmä svojou životnou filozofiou, reálnymi postojmi a úprimným vyjadrením dobrého vzťahu k miestu, ktoré síce z rozličných dôvodov a v rôznych dobách opustili, ale ktoré pre nich navždy zostáva prvým stupienkom imaginárneho schodiska vedúceho k životným úspechom. Hlavné postavy dokumentu majú viacero spoločných čŕt, z ktorých jedna je dominantná: všetky sú bývalými aktívnymi športovcami a športu sa v rozličných podobách venujú podnes. Autorom sa však prostredníctvom „obyčajného športu“ podarilo dokonale vykresliť ich charaktery. Pevnú vôľu a húževnatosť, ktoré im pomohli prekonať traumu z nedobrovoľného, násilného popretŕhania dovtedajších osobných i profesijných väzieb a presadiť sa po príchode do novej vlasti. Iste, nová vlasť - Izrael – ich privítala s otvorenou náručou a usilovala sa im vytvoriť podmienky na čo najrýchlejšiu asimiláciu bez ohľadu na to, že prišli v rôznych obdobiach a teda aj za rozličných politicko-ekonomických podmienok. Dnes 84-ročná Edita Theinová, vynikajúca plavkyňa, držiteľka viacerých slovenských rekordov, utekala pred nacistami a ich ľudáckymi spojencami na Slovensku. Do novej vlasti prišla, keď ešte terajší štát Izrael neexistoval. Igor Bielik, hádzanár, člen československého reprezentačného družstva, utekal v roku 1968 pred ruskými tankami. Obaja i tretia postava vystupujúca v dokumente, David Sivor, však zažili vojny, ktoré Izrael viedol, aby mohol ďalej existovať, aby tu mali možnosť žiť podľa svojich predstáv všetci, ktorí prichádzajú z diaspory. Nik z nich však tieto vojny nespomína. Vo svojich výpovediach o živote v Izraeli sa sústreďujú predovšetkým na to, aby na svojich osobných príbehoch ukázali, že sa dá viesť normálny život, dosiahnuť športové i pracovné úspechy aj v krajine, ktorá je od svojho vzniku ohrozovaná okolitými štátmi, ale aj tu žijúcimi Palestínčanmi – samovrahmi. Nemuseli si pomáhať pátosom. Práve z ich normálneho rozprávania bolo cítiť pevné presvedčenie, že ich nová vlasť zostane vlasťou aj pre potomkov, ktorí sa narodili už v Izraeli. Sympatické je, že aj po desiatkach rokov úspešného života, stráveného na Blízkom východe, dokážu spomienky na Slovensko prešpikovať výrazmi „skvelé, nádherné, krásne“ a podobne. Oni jednoducho nezabudli. Diváci, ktorí naozaj nemajú veľa dôvodov, aby sa nadchýnali úrovňou toho, čo im verejnoprávna televízia bežne ponúka, sa mohli presvedčiť, že sú aj výnimky. V tomto prípade však vďaka nepatrí výlučne tvorcom dokumentu, ale aj všetkým, ktorí svojím spôsobom prispeli k jeho realizácii.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984