Plavovlasý bol a krásny

Na úbočia padal súmrak. Mal by som sa už radšej vrátiť, hovorím si v duchu, ale ako najkratšie z tohto hustého lesa mimo turistických značiek, kde okrem horára sotvakto zablúdi? Zrazu sa zblízka ozve šramot. Že by to bol Jozef alebo iný bláznivý hubár? Opäť sa rozhostí ticho. Asi sa s neznámym navzájom počúvame.
Počet zobrazení: 1261

Na úbočia padal súmrak. Mal by som sa už radšej vrátiť, hovorím si v duchu, ale ako najkratšie z tohto hustého lesa mimo turistických značiek, kde okrem horára sotvakto zablúdi? Zrazu sa zblízka ozve šramot. Že by to bol Jozef alebo iný bláznivý hubár? Opäť sa rozhostí ticho. Asi sa s neznámym navzájom počúvame. Neopatrne stúpim na suchú haluz. Pod mojím centom hlasno zapraská. V tej chvíli zakráka straka. Prezradila mňa, či toho druhého? Vyjdem na čistinku, spola zarastenú malinčím. Stál tam, necelých tridsať metrov odo mňa. Pohľady sa nám stretli. Na okamih. Vtom sa nečakane svižne zvrtol a trielil do lesa. Už som videl iba jeho veľký okrúhly zadok s dlhými, až prekvapivo svetlými chlpmi, akoby by si dal v breznianskom kaderníctve spraviť melír. Plavovlasý bol a krásny, spomenul som si na názov jednej knihy, keď ho svrčiny opäť objali. To celé sa udialo počas niekoľkých sekúnd. Až potom som si uvedomil, že som naďabil na mladého, vari zo štyri-päťročného medveďa. Teraz som sa rozbehol zase ja. Samozrejme, opačným smerom. Už ma ani tučné dubáčiky, ktoré sa z machu priam ponúkali, veľmi nezaujímali. Sám som sa na seba hneval, že som narušil mackovo kráľovstvo. A pretože sa kotlinka zužovala do akéhosi lievika a hrozilo, že si s blondiakom ešte raz podáme ruky, radšej som začal z plných pľúc spievať: ,,Mácejko, macejkó...“ Najnovší zážitok som rozpovedal priateľom pri táboráku na Boldiške, bývalej horárni, ukrytej v lesoch niekoľko kilometrov od Dobroče. Veď pri ohni je na takéto rozprávanie najlepšia atmosféra a využil som to aj výchovno-pedagogicky. V ten večer už veru deti neodbiehali od dospelých. Keď vietor rozkýval konáre smrekov, so zatajeným dychom počúvali, či ma môj kamarát nepríde navštíviť. Neprišiel. Nestretli sme ho ani na druhý deň, keď sme sa vybrali ešte hlbšie do hôr pod Rozsypkom. Avizované partizánske bunkre sme síce nenašli, zato na polianke nás vítal domček s hospodárstvom. Nuž, ,,vítal” nie je ten správny termín, lebo už roky chátra. Na ošarpanom priečelí visí tabuľa, ktorá pripomína, že sa tu po vojne liečil a Kroniku - známy román o Povstaní na Horehroní - písal Peter Jilemnický. V malej prístavbe sme objavili steny čierne ako uhoľ a uprostred zničený agregát na naftu. Svedectvo požiara, a pretože až sem elektrina nevedie, horáreň načisto osirela. Ticho údolia riečky Šaling pod Klenovským Veprom kontrastuje s ruchom v centre Čierneho Balogu, o ktorý sa zaslúžilo oživenie úzkorozchodnej Čiernohronskej lesnej železnice. V čase najväčšej slávy - v polovici minulého storočia - jej jednotlivé úseky spolu merali vyše 130 kilometrov a ročne ňou zvážali až 330 000 kubíkov dreva. Potom slovo dostala automobilová doprava s vtedy lacnou naftou a drahými asfaltovými cestami, ktoré nemilosrdne odhryzávali z prírodných krás. V roku 1982 na ministerstve rozhodli, že železnička definitívne končí, koľajnice, lokomotívy a vozne určili na zošrotovanie. Našťastie našli sa nadšenci, miestni ochrancovia životného prostredia a mládežníci zo Stromu života SZM, ktorí dobrovoľne odpracovali niekoľko letných sezón na obnovení železničky. A tak 1. mája 1992 mohol vyraziť pre turistov po upravenej trati prvý parný vláčik. Postupne pribúdajú ďalšie zrekonštruované lokomotívky, vagóny i znovu spojazdnené železničné zvršky, ktoré dnes dosahujú 17 kilometrov. Elán a plány tu nechýbajú, ba dokonca sa po nadviazaní spolupráce so zahraničnými fondmi blýska na lepšie časy, aj pokiaľ ide o financie. Ostáva iba dúfať, že rozvoj turizmu v dosiaľ civilizáciou málo dotknutom kúte Slovenska nevyženú plavovlasých krásavcov z ich prirodzeného prostredia k smetným kontajnerom hotelov.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984