Berberi a barbari

Feničania patrili pred štyritisíc rokmi medzi najvyspelejšie národy. Z mestských štátov Ugarit, Sidon, Tyros a Biblos sa bájni moreplavci vydali na západ a v najkrajších kútoch Stredomoria zakladali mocné mestá, najslávnejšie Kartágo
Počet zobrazení: 2531

Feničania patrili pred štyritisíc rokmi medzi najvyspelejšie národy. Z mestských štátov Ugarit, Sidon, Tyros a Biblos sa bájni moreplavci vydali na západ a v najkrajších kútoch Stredomoria zakladali mocné mestá, najslávnejšie Kartágo. Feničania vynašli hláskové písmo, prvú abecednú sústavu a peniaze. Odvtedy sa pre mnohých slovo ďakujem stalo zbytočným. Usadili sa na severozápadných výbežkoch Afriky, na juhu Španielska, patrili im Baleárske ostrovy, Sicília, Sardínia aj Korzika... Na tie časy - možnosť spojenia a dopravy - to bola trúfalosť. Rímskej ríši klali ich mestá oči, Kartágo predovšetkým. Keď légie porazili Hanibala a preplavili sa až na pobrežie dnešného Tuniska, nesprával sa Rím ako budúci symbol vzdelanosti, ale ako barbar. Zrovnal mesto so zemou. Berberi, biedni púštni osadníci, sú poslední potomkovia Feničanov. Takto cynicky sa vie hrať história s osudmi národov. Tichá lagúna Tunisko nielen podľa mapy pripomína pokojný záliv v mori fundamentalistov: sprava a zľava má Alžírsko a Líbyu. Pokojná atmosféra krajiny je zarážajúca, aj preto ten turistický boom. Ťažko hľadať príčinu v mentalite ľudí - všetci sú Arabi, obyvatelia Casablanky, aj Tripolisu, všetci sú semiti, Palestínčania, aj Izraelci. Prečo teda taký rozdiel? Vidí sa mi, že tento úkaz treba pripísať mladému parížskemu právnikovi Habíbovi Burgibovi, pôvodom z Tuniska. V 30. rokoch minulého storočia vstúpil do politiky a ocitol sa na čele národooslobodzovacieho úsilia. Roku 1956 sa stal premiérom a neskôr prezidentom Tuniskej republiky. Od púnskych vojen, rímskej nadvlády, krutého panstva cudzích arabských dynastií, tureckého otroctva po rozpad Osmanskej ríše prešlo krvavých dvetisíc rokov. A len čo Tunisania získali samostatnosť - približne v čase štúrovcov, vtrhli k nim Francúzi. Sto rokov trvalo ozbrojené povstanie. Úplne v závere sa vynára Burgiba. Bez zbrane. Zaťato. Ako Mahátma Gándhí. To je zrejme jeden z koreňov tuniskej súčasnosti. S Francúzskom majú korektné vzťahy a hoci je arabčina úradným jazykom, krajina je vlastne dvojjazyčná, po francúzsky hovoria sedemročné deti, aj mládenec z chudobnej saharskej dediny, upratujúci hotelové izby. Štát je otvorený do sveta, rešpektuje menšiny - Berberov, Francúzov, Talianov a Židov, náboženstvá sú rovnoprávne, iba štátne sviatky sú podľa moslimských tradícií. Prirodzene, moslimov je tu deväťdesiat percent. V smere poludníkov Sotva nájdete v atlase ešte jednu krajinu presne uloženú od severu na juh. Tretina územia na severe Tuniska je priemyselne, poľnohospodársky a turisticky rozvinutá. Zvyšok - chudobný juh, púšť, riedke osídlenie, bieda a päťtisíc nomádov. Rozpálené územie pretína iba ropovod z Líbye ležiaci súbežne so železničnou traťou kamsi dovnútra Afriky. Tunisko je štyrikrát väčšie ako Slovensko, obyvateľov má dva razy toľko. V sezóne ešte viac. Od jari do jesene sa sem nahrnie sedem miliónov dovolenkárov. Krajina láka najmä Západoeurópanov exotikou Orientu, krásnymi plážami a vybavenosťou turistických centier. Väčšinu vybudovali za posledných dvanásť rokov. Tak akosi od nášho novembra... Za Burgibovej éry, v 60. rokoch, sa vládna strana Neo Destúr (Nová ústava) transformovala na Socialistickú stranu, orientovanú najmä na demokratickú ľavicu vo Francúzsku a Taliansku. Štát sa však zriekol proklamovaného ekonomického liberalizmu. Obrovské sociálne rozdiely, centrálne vedená totálna prestavba hospodárstva z koloniálneho typu na rozvojový priniesli potrebu plánovitého riadenia. Po dvadsiatich rokoch sa od neho krok za krokom upúšťalo, uvoľňovali sa vektory trhu. V majetku štátu však zostalo prírodné bohatstvo, tabak, alkohol a železnice. Okrem toho má svoje účastiny v odvetviach, ktoré pre svoj rozvoj potrebovali ingerenciu štátu: ropný priemysel, výroba olivového oleja, cestovný ruch, letecká doprava, ťažba surovín, geologický prieskum. Život aspoň skulinkou Každý piaty obyvateľ Tuniska býva v Tunise, hlavnom meste republiky. Urbanizácia krajiny je na arabský svet veľká. Prímorské strediská Sfax a Sousse sú tiež veľkomestami. Naši turisti chodia zväčša do okolia Sousse a do mestečka Hammamed. Šesťdesiattisíc ročne. Nik ešte nepožiadal o azyl: mnohoženstvo je tu zrušené. No rozvody zákon povoľuje. V moslimskej krajine! Muž však musí rátať, že bude bývalej manželke až do jej smrti dávať dvanásť percent zo mzdy. A výživné na deti zvlášť. Svadba, to je udalosť. Medzi Berbermi, kde ešte dodržujú tradície, trvá štrnásť dní! Hostia si pospia, pokračujú, ale nesmú odísť. Na veľkú svadbu si berie dovolenku pol dediny. Štrnásť dní! Panebože - a bez alkoholu! To mi v Gajaroch alebo Lendaku ani neuveria. Mestá, vidiek a krajina nemôžu zaprieť, že sú v Oriente a ešte aj v Afrike. Je tu však očividne čistejšie ako u susedov a na celom Blízkom východe. Aj keď sa mačky hmýria svetom, kozy slobodne blúdia okolím a obžierajú kaktusy, staveniská sú neskutočne chaotické a za ploty hotelov netreba nazerať. Tunis na prvý pohľad pripomína európsku metropolu, no stačí sa trochu rozhliadnuť. Šarmantné policajtky na križovatkách sú skôr pre potešenie očí ako pre regulovanie dopravy. Každý sa pchá zľava, sprava, autá sa obtierajú a najmä trúbia. Hľadím na ten zmätok a sotva spozorujem, že mi niekto siaha po nohe. Až keď mi ju dvíha na podstavec, zisťujem, že si čistič topánok takto zadovážil zákazníka. Usmieva sa ako mesiačik a leští mi topánky jedna radosť. Zaplatím pár korún a až vtedy zbadám, že som v mravenisku leštičov. V siedmich klenbách podsiene honosnej budovy na námestí sedí štrnásť čističov. Pod každou klenbou dvaja. Uživia sa, preboha? Asi áno. Ako sa uživí dvadsať zlatníkov v jedinej uličke jediného bazára a najmenej toľko predavačov tepaných výrobkov. Väčšina nedrieme, ani nevykrikuje na chodcov, predierajúcich sa preplneným bludiskom. Klopká kladivkom na rukoväť rydla. Vyrába ďalší suvenír. Kam ho preboha položí? Veď už sa tu nedá hnúť! Byty bez nájomného Berberi, žijúci v oblasti soľných jazier pod vŕškami Jebel Hadifa, Jebel Achichina, Jebbel..., štyristo-päťstometrových holých kopcov, to nemajú zlé. Kopce sú z tufu a pieskovca a okolo vedú turistické trasy od veľkého prístavného mesta Gabes do púští a do Gafsy, mesta v náručí olivových hájov. Aj vody je tu dosť. Tak čo chýba posledným deťom Kartága? Ani nájomné neplatia. Byty si vysekali vo svahu, s dvorom, pecou, studňou, chlievom pre kozy, aj s brlohom pre psa. Ako deti vyrastajú, nijaký problém, vysekajú o dve izby viac. Im turistický ruch najviac pomohol. V sezóne ani nerobia. Žena síce sedí a tvári sa, že melie na dvoch kameňoch proso, ešteže sa jej podarilo zohnať toto monštrum z akejsi zapadlej horskej osady! Muž varí voňavý čaj a nalieva do malých šálok, väčšia dcéra ponúka hostí a najmenšie šantia v detskej izbe - je tam príjemne chladno a sú prázdniny. Turisti fotografujú podzemné obydlie odušu a sotva jeden autobus odíde, škrípu zaprášené brzdy ďalšieho. Domáci pán ani nestihol zrátať tuzéry a postaviť na nový čaj. Sútok mora a neba Hlavné mesto sa končí nádhernou štvrťou Sidi Bou Said z 13. storočia, nad Tuniským zálivom, modrým ako obloha, človek ani nezbadá, kde sa zlievajú dovedna. Azda nikde na svete - okrem Holywoodu - sa nenakrútilo toľko scén dobrodružných filmov ako práve tu. Vrátane Angeliky. Vedľa ležalo veľkomesto staroveku. Kartágo. Novodobí páni sveta museli dokázať, že sú väčší. Nenechali ani kameň na kameni. Ešte aj ten použili za základy svojej pevnosti, kasární, herní a kúpeľov. Tiež ich už zobral čert. Aj z nich sú ruiny. Len jedna pamiatka po rímskych légiách ešte pyšne stojí - Koloseum v El Jeme. Druhé najväčšie na svete po tom slávnom rímskom. Zachovali sa aj kóje divých šeliem a kobky čiernych gladiátorov. Posledný pomník barbarov v starej krajine Berberov. Ak pôjdete raz do Kartága, Kolosea v El Jeme alebo len na tuniskú pláž, nečudujte sa, koľko je všade usmiatych mladých ľudí. Tridsaťsedem percent Tunisanov má menej ako šestnásť rokov. Mladý národ. Závideniahodne mladý.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984