Parlament ,,karpatského génia“
„Je to po americkom parlamente druhá najväčšia budova na svete,“ hovoria so zmiešanými pocitmi hrdosti a dešpektu Rumuni o svojom parlamente. Dal ho postaviť ešte Nicolae Caucescu. Na sklonku svojej diktatúry pred rokom 1989 z neho už stihol vládnuť, hoci budova ešte dodnes nie je celkom hotová. Málo však chýbalo, aby sa gigantická stavba v centre Bukurešti neocitla v troskách. Rumuni ju totiž považovali za symbol neobmedzenej diktatúry komunistického „karpatského génia“ a jeho tajnej polície Securitae. Tajná polícia a niektorí vybraní funkcionári sa tu pohybovali tajnými chodbami vybudovanými v hrubých dvojitých múroch. Diktátorova manželka a neoficiálna spoluvládkyňa Elena tu mala ešte väčšiu kanceláriu ako jej muž. Slovo kancelária však nie je celkom namieste. Krištáľové lustre, mramorové obloženie, kožené kreslá a absolútny prepych v obrovských priestoroch sú charakteristické skôr pre kráľovské komnaty. A veruže ich tu je požehnane. Budova má 3100 miestností. Pred revolúciou priamo na stavbe pracovalo 20 tisíc ľudí. Remeselníci aj z odľahlých častí štátu tu museli odrobiť svoj podiel ako na pánskom. Národ síce hladoval, ale do paláca nainštalovali 2800 krištáľových lustrov. Na obklady spotrebovali milión metrov kubických mramoru. Nuž a teraz to všetko zbúrať? Napokon sa Rumuni rozhodli inak. Od roku 1996 tu zasadá Poslanecká snemovňa, pracuje tu aj 2000 úradníkov a 800-členný technický personál. Len na porovnanie, Národná rada SR zamestnáva okrem poslancov 246 úradníkov a toľko isto obslužného personálu. Náš parlament je oproti rumunskému iba víkendovým domčekom. Jeho obostavaný priestor je totiž 31-krát menší. A to nehovoriac, že Rumuni majú aj hornú komoru parlamentu, ktorá zatiaľ sídli inde. Práve pre ňu ďalších 300 robotníkov dokončuje priestory v Paláci republiky. Kedy ich otvoria? O rok, o dva, či o tri? Nik presne nevie. Chýbajú totiž peniaze. Aj preto sa vo feudálne vyzerajúcich sálach uskutočňujú nielen medzinárodné konferencie, ale aj honosné svadby novozbohatlíkov, vrátane rómskych barónov. Výťažok z prenájmu je určený na prevádzku budovy. V paláci sa však rozhodne nebudú ženiť bežní ľudia. Veď platy strednej triedy sú v Rumunsku asi polovičné oproti našim a ceny – európske. Nečudo, že absolútna väčšina Rumunov chce ísť do Európskej únie a až 80 percent je aj za vstup do NATO. A to vrátane nacionalistickej strany Romania mare. Rumuni totiž vedia, že inak sa poloprázdne kaviarničky na obrovskom Bulvári zjednotenia pod Palácom parlamentu nezaplnia. Mimochodom, keď ho dal Caucescu po zbúraní pôvodnej štvrte vybudovať, rozhodol, že táto bukureštská trieda bude o dvadsať centimetrov širšia a o niekoľko metrov dlhšia ako parížska Champs-Elyséés.
