Slováci si nevážia Židov
Baruch Myers, bratislavský rabín Prejavy antisemitizmu sú, bohužiaľ, aktuálne ešte aj dnes, ako sa na ne pozeráte? Ako hodnotíte z tohto pohľadu Slovensko a USA? - Pokiaľ bude židovský národ, bude antisemitizmus. Je to veľmi znepokojujúce, najmä postoj západoeurópskych štátov k situácii na Blízkom východe. Stresujúce je to, že akákoľvek židovská osoba je považovaná za legitímny cieľ, bez ohľadu na jej vzťah k Izraelu ako štátu alebo jeho politický názor. Je to opakovanie toho, čo bolo v druhej svetovej vojne: byť Židom je trestuhodný čin. Európania stále nechápu, že hrôza spočíva v tom, že vojna sa odohráva v mestách a obeťami sú civilisti. Takisto morálne porovnávajú teroristické útoky s reakciami po tých útokoch. V USA, kde existuje dlhoročná tradícia stretávania sa kultúr, sú Židia považovaní za plnoprávnych občanov a tamojšia spoločnosť si amerických Židov vysoko váži za ich príspevok vo všetkých oblastiach - kultúre, vzdelávaní, politike, práve, medicíne a hospodárstve. Na Slovensku, bohužiaľ, také hodnotenie Židov nie je pravidlom. Židia a židovstvo je stále predmetom množstva stereotypov a predsudkov. Židovský kódex z roku 1941, ktorý znamenal pre Židov neľudský holokaust, priniesol veľa zbytočných obetí. Ako sa na túto udalosť pozeráte vy? - Ako sa mám na to pozerať? Teraz vieme, že takáto legislatíva bola (z hľadiska riešenia židovskej otázky) „nevyhnutným“ úvodom k procesu deportácie a genocídy. Spoločnosť je schopnejšia znášať deportácie a zabíjanie svojich spoluobčanov, keď už aj tak nemajú žiadne ľudské práva. Postupná dehumanizácia prejde ľahšie než okamžitá. Z tohto dôvodu je mimoriadne dôležité, aby sme predišli takejto diskriminácii už v etape zbavenia sa ľudských práv, a nečakali, kým dôjde až k fyzickému ohrozeniu. Jedným z príkladov, ako málo vedia mladí ľudia o Židoch, je aj prípad zničeného židovského cintorína v Košiciach. Čo je podľa vás dôležité urobiť pre ich výchovu? - Podľa mňa prípad v Košiciach vôbec nesúvisí s nedostatkom vedomostí o Židoch. Každý slušný človek vie, že zničenie cintorína, nech je akýkoľvek, je v rozpore s univerzálne akceptovanými ľudskými hodnotami. Stále sa hovorí o tom, že keď budú viac vedieť, potom také prípady nebudú. To nie je pravda. Také stanovisko pestuje pojem podmienečnej tolerancie. Kľúčové je to, že treba rešpektovať ľudí, aj keď o nich nič neviem. Najlepšia výchova v takých prípadoch je, že páchatelia alebo ich rodičia plne znášajú následky: finančné, právne, morálne a trestné. Z toho vidia, že spoločnosť sa s ich správaním nestotožňuje. Ako hodnotíte činnosť iniciatívy Ľudia proti rasizmu? - Na jednej strane si vysoko vážim vašu prácu a vítam ju. Na druhej strane, niekedy mám pocit, že patríte k hnutiam, ktoré tvrdia, že nijaký človek by nemal trpieť za to, čo je, ale napriek tomu, vnútorne považujete práve etnickú rôznorodosť, ktorú obhajujete, za koreň problému. Príkladom je Švédsko. Tam sú v popredí ochrany práv etnických menšín z hľadiska civilných a ľudských práv. Ale z hľadiska pestovania rôznorodosti etnických kultúr je tam multikulturalizmus slabý a asimilácia vysoká vo všetkých menšinových skupinách. Vychádza to, podľa môjho názoru, z nedôsledného filozofického postoja, ktorý oponuje diskriminácii, ale súčasne podporuje a programuje homogenitu. Dá sa to štylizovať takto: „Verím, že každý má pravo veriť v to, čo chce, ale osobne si myslím, že najlepšie je, keď nikto neverí v nič.“ Možno, že sa mýlim, ale niekedy mám pocit, že taká tendencia existuje aj v organizácii Ľudia proti rasizmu. Samozrejme, ako veriaci človek som toho názoru, že tolerancia je dôležitá ako duchovná hodnota, a nielen užitočná pre spoločnosť. Asi preto mám niekedy problém s organizáciami, ktoré obhajujú ľudské pravá len s „humanistického“ hľadiska. Ale možno ma presvedčíte, že sa mýlim. Okrem toho si myslím, že posiľňovanie práv homosexuálov, ku ktorému sa hlásite, nepatrí k poslaniu organizácie, ktorá má bojovať proti rasizmu. Čo by ste našej iniciatíve zaželali? - Želám vám, aby ste dosiahli to najcennejšie: všeobecné nadšenie ľudí na Slovensku z iných kultúr. Po takom nadšení je tolerancia už samozrejmosťou.
