Tri fronty euroskepticizmu
Už roky na Slovensku počúvame nezmysly o prebujnenom byrokratickom aparáte Európskej únie a o neefektivite a neetickosti dotácií do poľnohospodárstva, ktoré vraj porušujú princípy trhového mechanizmu vo svete. Dnes je to tu! Svetová obchodná organizácia, ktorej vznik iniciovali Spojené štáty, umožnila Európskej únii prijať voči nim odvetné opatrenia, keďže sa dokázalo, že USA umožňovali daňové úľavy exportérom tvoriacim pilier americkej ekonomiky. Povolené odvetné opatrenia sú najväčšie v histórii a naznačujú, že najsilnejšej krajine sveta už prestávajú vyhovovať štandardy, ktoré niekedy spolutvorila. Od nástupu Georga Busha na prezidentský stolec sa Spojené štáty zriekli aplikácie mnohých medzinárodných dohovorov, ako napríklad kjótskeho, ktorý mal zamedziť globálnemu otepľovaniu. Priemyselným kruhom v USA nevyhovoval, a tak sa jednostranne rozhodli nedodržiavať ho. Samozrejme, keď prebiehalo hlasovanie o tomto dohovore na Slovensku, proti povinne hlasovali aj poslanci dnešného OKS a Ján Langoš. Šéf integračného výboru NR SR je, čuduj sa svete, euroskeptik! Prečo? Je atlantista. Pravica si tento rozpor vytvára a živí. Druhým frontom až módneho euroskepticizmu sú kresťanskí a ľudácki politici, ktorí sa pričinili o nezmysel typu deklarácie o kultúrnej zvrchovanosti. Dokazujú však, že sa neboja straty kultúrnych atribútov svojej krajiny, ale toho, že sa ukáže archaickosť ich patriarchálneho a puritánskeho videnia sveta. Fenomén nárastu rôznych feministických skupín, napríklad v katolíckom Írsku, môže byť pre nich odstrašujúcim javom. Ďalším frontom je tretí sektor, väčšinou financovaný zo zdrojov neoliberálneho pôvodu, či už z politického alebo ekonomického hľadiska. Prvotne sa zaoberajú ľudskými právami, bojom proti korupcii, medzinárodnými vzťahmi alebo ekológiou. Na druhej strane však v slovenskom mikrosvete produkujú „osobnosti“ s určitým typom myslenia. Tieto si potom lámu hlavu, ako skĺbiť minimálny štát s ochranou vylúčených skupín obyvateľstva, ako skĺbiť rastúcu neobmedzenú priemyselnú loby s princípom trvalej udržateľnosti rozvoja, alebo ako sa postaviť na stranu afrického obyvateľstva bez toho, aby nebodaj neosočili pôvodcu peňazí, z ktorých slovenské „osobnosti“ vyrástli. Európska únia je už síce všadeprítomná finančne, lež nie politicky. Financuje diaľničné obchvaty či ekologické čističky, no do nadačnej sféry sa jej peniažky nehrnú tak ako doláre zo zámoria. A tak je logické, že v podmienkach trhového mechanizmu prítomného i v intelektuálnej oblasti si nezahrajú jej ciele prvé husle. Ďalší dôvod byť euroskeptikom, nie? Má Európska únia znamenať len jeden veľký supermarket, ktorý bude mať, ruka v ruke so Spojenými štátmi, nadvládu nad ostatným svetom? Euroskeptici popierajú možnosť, že by Európa mohla byť priestorom s vysokými ekologickými štandardmi, s veľkou medziľudskou solidaritou, priestorom, kde by boli záujmy spotrebiteľa nadradené záujmom výrobcov a ľudské práva a rovnosť šancí základom medzinárodnej spolupráce. Dnes, pred voľbami, vládne všeobecná zhoda politických strán o vôli vstúpiť do Európskej únie. Pozrime sa však hlbšie do programov politických strán, niekedy možno až do podvedomia jej predstaviteľov. A nechajme sa prekvapiť...
