Každej piatej žene svitla nádej

Na poslednej schôdzi parlamentu v tomto volebnom období bol prezident republiky podrobený ostrej kritike. Do Národnej rady SR vrátil totiž viacero zákonov a noviel na ich opätovné prerokovanie. Poslanci však neboli jediní, ktorí reptali a o zmysle a oprávnení jeho protitvrdení pochybovali.
Počet zobrazení: 1721

Na poslednej schôdzi parlamentu v tomto volebnom období bol prezident republiky podrobený ostrej kritike. Do Národnej rady SR vrátil totiž viacero zákonov a noviel na ich opätovné prerokovanie. Poslanci však neboli jediní, ktorí reptali a o zmysle a oprávnení jeho protitvrdení pochybovali. Vzhľadom na to, že medzi vrátenými dokumentmi bola aj novela Občianskeho zákonníka, ktorá prinášala zásadné zmeny týkajúce sa obetí domáceho násilia, protestne zareagovali aj protagonistky prvej celonárodnej kampane proti násiliu na ženách na Slovensku. Na základe jednej z legislatívnych zmien navrhovaných v novele mohol totiž súd obmedziť užívacie právo násilníka k spoločnému domu či bytu, prípadne ho z jeho užívania úplne vylúčiť. Prezident však novelu nepodpísal, pretože podľa neho musí súd zároveň určiť pre násilníka aj primerané náhradné ubytovanie. Pri svojich výhradách sa hlava štátu opierala najmä o ústavu, ktorá v prípade bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedovoľuje kohokoľvek vysťahovať z bytu alebo domu, ak je jeho spoluvlastníkom bez toho, aby bola určená primeraná náhrada. Bolo by to totiž protiústavné. Nebolo by však proti zdravému rozumu a morálke, ak by násilník zotrval v domácnosti, z ktorej robí svojim obetiam zo života peklo? Hovorí sa, že, kto nezažije, neuverí. Toto prirovnanie sa však častejšie používa pri opisovaní nádherných idylických momentov a pozitívnych skúseností. Len málokto však neuverí týranej žene a jej deťom, a to aj napriek tomu, že agresívny prejav násilníka nezažil. Zdá sa však, ako by prezident republiky v duchu svojej dobrodružnej povahy bol skôr prívržencom už spomínaného prirovnania. Prezidentov verdikt teda znel: súd musí určiť primeranú náhradu. Reálne to znamená, že ak chce obeť násilníka z bytu dostať, musí sa mu najskôr postarať o strechu nad hlavou. Akákoľvek finančná či bytová náhrada by však bola v tomto prípade zasa len z prostriedkov v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, čo podľa Asociácie sudkýň náš právny systém ani nedovoľuje. Poslanci, našťastie, prezidentov pozmeňujúci zákon nepodporili. Novela Občianskeho zákonníka bola nakoniec schválená i s paragrafom umožňujúcim nielen dočasné obmedzenie vlastníckeho práva, ale môže násilníka z užívania domu či bytu i úplne vylúčiť. Okrem toho dôkladnejšie úpravy práv obetí domáceho násilia prinášajú aj zmeny v ďalších novelách legislatívnych noriem - v novele Občianskeho súdneho poriadku, Trestného poriadku, Trestného zákona, zákona o prístupkoch a zákona o policajnom zbore. Medzi dôležité momenty v normách patrí napríklad aj zmena obdobia, po ktorom môže byť osoba, ktorá týrala alebo sexuálne zneužívala blízku osobu, podmienečne prepustená z väzby. Násilník sa tak môže na slobodu dostať nie po odsedení polovice, ale najskôr až po dvoch tretinách uloženého trestu a na jeho stíhanie už nebude potrebný súhlas týranej ženy. Hranica výšky trestu, ktorá násilníkovi hrozí, sa zvyšuje na osem rokov. Keď tieto legislatívne normy vstúpia do platnosti, ženy by už konečne nemali byť vydierateľné svojimi manželmi a o ich záujmy sa konečne bude starať aj štát.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984