Ani strany nevedia, ako riešiť problémy
„Viete, o programoch je ťažké hovoriť, keď máme vyše sto strán a ani politológovia medzi nimi nevedia nájsť rozdiely,“ hovorí riaditeľ agentúry pre výskum verejnej mienky MVK Pavel Haulík. Podľa viacerých odborníkov nebude tohtoročná kampaň vôbec o programoch, alebo aspoň nie v politologickom zmysle. Strany mnohé problémy pomenúvajú, ale máloktorá prináša vo svojom programe aj spôsoby riešenia. Právny štát už nielen u Fica Všetky strany, ktoré majú podľa prieskumov šancu dostať sa do parlamentu aj v budúcom volebnom období, majú medzi prioritami vstup Slovenska do EÚ a NATO. Pritom jedine KDH uvádza v tejto súvislosti aj konkrétne rok 2004. Ďalšími spoločnými témami sú: zníženie nezamestnanosti a boj proti korupcii a čiernej práci. Opäť však len KDH uvádza aj nástroje, ktorými chce dosiahnuť vyššiu zamestnanosť. Paradoxne, heslo právny štát sa doteraz spájalo výlučne so Smerom a Robertom Ficom. Keď si však poriadne preštudujete programy strán, ktoré sa uchádzajú o priazeň voličov na jeseň, nájdete tieto heslá takmer u každej. Rovnako chce takmer každá znížiť odvody, bez ohľadu na to, či ide o pravicový alebo ľavicový subjekt. Zdá sa teda, že v tohtoročných voľbách sa už stierajú aj ideologické rozdiely. Veľa sľubov o školstve Dominantnou oblasťou, v ktorej nám politici zase toho veľa sľubujú, je školstvo. Smer napríklad navrhuje vzdelávanie viacej priblížiť praxi, SDKÚ chce zvyšovať kapacity škôl, ANO navrhuje ísť na VŠ bez prijímacích pohovorov a napríklad KDH chce zaviesť alternatívne učebnice. Čo však bránilo dzurindovcom začať so zvyšovaním kapacity škôl už v posledných štyroch rokoch, alebo kresťanským demokratom otvoriť tému učebníc? Veď o takejto ich iniciatíve sme sa dozvedeli až z predvolebných sľubov. Práve z toho zdroja, ktorý premiér a niekdajší líder SDK znehodnotil až tak, že politickým sľubom dnes už málokto uverí. Azda aj preto sú dnes politické strany zdržanlivejšie a o konkrétnych číslach už nik nehovorí. Neplánovať, konať Inak je zaujímavé, že mnohé politické subjekty sľubujú aj stabilizáciu legislatívy a napríklad ruskovci už teraz hovoria o novom zákone o vysokých školách. Pritom terajšia právna norma platí len od apríla tohto roka. Už na konci obdobia vlády Vladimíra Mečiara hovorila vtedajšia opozícia o zmene volebného zákona. Štyri roky v tomto smere nič neurobila, hoci bola pri moci. Paradoxne, novelu volebného zákona má vo svojom programe z pätice strán HZDS, Smer, SDKÚ, ANO a KDH len posledne menovaná. Rovnako sa všetky súčasné parlamentné strany celé štyri roky dušovali, že zmenia zákon o financovaní politických strán. V programe má tento bod len vládne KDH a mimoparlamentná ANO. Na druhej strane práve KDH malo vo vláde svojho ministra spravodlivosti a až z ich predvolebných sľubov sa dozvedáme, že chcú zaviesť napríklad trest absolútneho doživotia či zavedenie trestnoprávneho inštitútu „trikrát a dosť“. Veľmi populárny je v programoch aj bod o zoštíhľovaní vlády. Ten majú však opäť aj tie subjekty, ktoré mohli v tomto smere niečo urobiť už v posledných štyroch rokoch a nie si zmeny stále len plánovať. Aj ľavicové subjekty bez rozdielov Na Slovensku máme tri ľavicové subjekty, ktoré oscilujú na hranici troch percent, ale ich účasť v budúcom parlamente je dnes veľmi otázna. SDĽ, SDA a KSS sa takisto chcú orientovať na znižovanie nezamestnanosti, podporu rodiny a bytovej výstavby. Opäť sa však líšia len v niekoľkých bodoch. Medzi strany, ktoré chcú v budúcom období otvárať zatiaľ len krátkodobo platné zákony, patrí aj Ftáčnikova SDA. Ide im konkrétne o Zákonník práce. A tak sa zdá, že čo sa týka programov, sú zatiaľ originálni jedine mladí z SDA so svojou dekriminalizáciou marihuany či profesionalizáciou armády. Všetky ostatné subjekty zostali verné tradičným témam, doteraz parlamentné strany aj tradičným sľubom. A tak sa nemožno čudovať, že tieto voľby o programoch naozaj nebudú.
